Z viedenských architektov treba spomenúť významnú trojicu Wagner-Hoffmann-Olbrich, ktorých ideálom bolo vytvoriť kompletné projekty stavieb s vnútorným vybavením a zariadením. Úsilie o vytvorenie nového slohu, ktorý by prenikol do všetkých oblastí života sa prejavovalo všade, napríklad v Dánsku, Fínsku, Rusku, kde sa rozkvetu ujali podnikaví obchodníci. Najznámejším a najvplyvnejším podnikateľom v Rusku bol zberateľ a mecenáš Sáva Mamontov, ktorý založil keramickú manufaktúru neďaleko Moskvy. Pôsobil u neho aj výtvarník ako Vrubeľ. Vo Francúzsku má nový sloh staré korene, siahajúce až k referátu o úžitkovom umení, ktorý vypracoval Léon de Labourde pri príležitosti Svetovej výstavy v Londýne 1851. Na zásade „Krásne je to, č je užitočné“ založili Ústredný zväz umeleckých remesiel. Na dvojakom aspekte umenie – rozumovom a poetickom – sa zakladali esteické koncepcie skupiny v Nancy, podporovanej Émilom Gallém, slávnym návrhárom skla, keramiky a nábytku. Jeho záujem o prírodné vedy sa prejavil v repertoári nových botanických foriem. Okrem neho si získal svetovú povesť aj Louis Majorelle. Exotický estetizmus bratov Goncourtovcov, myšlienka sociálneho umenia vyslovená Rogerom Marxom i agilný duch Mauricea Barrésa posilňovali pozíciu Émila Gallého, ktorý nakoniec dosiahol triumfálne úspechy a na Svetovej výstave v roku 1889 získal Veľkú cenu. Rok 1900 znamenal pre školu v Nancy vrchol rozkvetu. Po Gallého smrti 1904 však jej činnosť rýchlo upadla. V Paríži zohralo významnú úlohu pôsobenie obchodníka, zberateľa a vystavovateľa umeleckých diel Ďalekého východu, Samuela Binga. Osobitným prejavom toho obdobia boli divadelné šperky, ktoré uviedla do módy slávna Sarah Bernhardtová a speváčky vo Wagnerových operách. V Barcelone sa formovala prvá homogénnejšia skupina katalánskych návrhárov v Castell dels Tres Dragons. Návrhár nábytku Josep Pascó získal dve zlaté medaily. Jeho najveľkolepejším dielom bolo zariadenie domu maliara Ramona Casasa. Anglickejší vkus prejavil Alexandre de Riquer.
V katalánskej skupine mali významné miesto dvaja umeleckí stolári: Homar a Busquets. Homar zhotovoval vykladaný nábytok s poetickými postavami princezien a víl, s labuťami a jazierkami. Kombinoval rozličné druhy dreva a nezabúdal ani na kovy a porcelán. V Katalánsku pracoval aj majster, ktorý vynikal nad všetkými. Bol to Lluís Masriera tvoriaci šperky s priesvitnými emailami umiestnenými v jamkách bez dna. Svoje šperky zdobil postavami nýmf, vážkami a motýľmi. V Taliansku bol jedným z najznámejších secesných majstrov umelecký kováč Alessandro Mazzucotelli. Svoje najhodnotnejšie diela zanechal v Turíne.