ČAČA

Vyzývavý, veselý a bezstarostný – taký je tanec ČAČA. Smie sa tancovať s matkou, sestrou, rovnako aj so svojou láskou. Nie je taký intímny ako TANGO alebo RUMBA, učí sa oveľa ľahšie ako ktorýkoľvek iný spoločenský tanec. Začiatočníci, muži i ženy, tento latinský rytmus, podčiarknutý výraznými dobami, ľahko chápu, lebo zreteľne znejúce doby sa dajú ľahko rátať. Je stálym favoritom tanečníkov spoločenských tancov na celom svete.

Tanec je založený na postupovej premene – chassé (tri spojené kroky), ktorá sa tancuje na prízvučné doby v každom takte hudby. Meno ČAČA údajne vzniklo podľa zvukov, čo spôsobujú nohy tanečníkov na parkete, keď tancujú postupovú premenu.

Hudba k tancu ČAČA vznikla na Kube. Má silný, podmanivý, ľahko rozoznateľný rytmus, ktorý sa dá ľahko rátať ako: „raz, dva, tri, štyri a raz atď.“ Doby na „štyri a raz“ sú prízvučné a môžu sa vyslovovať ako ČA-ČA-ČA. Rovnako ako každá latinskoamerická hudba, ČAČA je založená na silnej sekcii bicích nástrojov. Nemali by chýbať hudobné nástroje bongo, conga, tympany či kravský zvonec. Najlepšie tempo je 30 taktov za minútu. Najsilnejšia prízvučná doba je na začiatku každého taktu.

ČAČA sa skladá asi z dvadsiatich základných figúr a množstva variácií vyvinutých z týchto základných figúr. No aj taneční začiatočníci upútavajú pozornosť svojich priateľov, ak dokážu dobre zatancovať štyri základné figúry.

Držanie tela pri tanci ČAČA a ďalších latinských tancoch je iné ako pri štandartných tancoch. Ide o tzv. ZATVORENÉ ČELNÉ POSTAVENIE. Najväčší rozdiel je v tom, že telá partnerov sa navzájom nedotýkajú a držanie tela obidvoch tanečníkov je uvoľnenejšie.

TANGO

Na hudbe TANGA je čosi úžasne výnimočné, prináša atmosféru napätého očakávania. Jednotlivé pasáže hudby sú oddelené staccami, aby sa potom rozplynula do mäkkých, ale pevných plynulých crescend, a vytvorila tak náladu tajomnej drámy, poprepletanej ostrými konfrontáciami, náladu ustavičných premien a ponúka vzrušujúce pozvanie, ktorému nie je možné odolať.

TANGO, tanec, ktorý si generácie tanečníkov odovzdávali z pokolenia na pokolenie, sa zrodil v slumoch a biednych uličkách Argentíny. Viac ako storočie bol pokladaný za priveľmi hriešny pre spoločenské sály. Začiatkom 19. storočia sa po istých úpravách stal v Európe veľmi módnym. Hoci je to prekvapujúce, nie je ťažké naučiť sa ho tancovať. Tanečník veľmi ľahko zvládne základné tanečné figúry. Avšak tajomstvo zmocnenia sa drámy TANGA spočíva v zaujatí správneho postavenia a držania a v dosiahnutí nepolapiteľného mačacieho pohybu, ktorý je prítomný v každom kroku.

V TANGU je dôležité venovať zvýšenú pozornosť vzájomným pozíciám tiel pri zatvorenom čelnom postavení. Tanečníčky by mali starostlivo dodržiavať vedenie mužovým pravým ramenom a aj to, že v každom okamihu musia byť mužove nohy spolu, pričom špička pravej nohy smeruje k priehlavku ľavej nohy.

SAMBA

SAMBA a Brazília patria k sebe ako dym a oheň, blesk a hrom a noc a deň. SAMBA je neodmysliteľnou súčasťou brazílskej kultúry – je to hudba a tanec pre ľudí.

Karneval a SAMBA je ďalšie slovné spojenie typické pre náladu, akú táto hudba zapaľuje v brazílskych srdciach.

Každý rok sa v brazílskom Rio de Janeiro vo februári na 5 dní a 5 nocí zastaví všedný pracovný ruch – je čas karnevalu... Nekonečný sprievod fantasticky vyzdobených alegorických vozov, každý so svojou skupinou muzikantov a tanečníkov tancujúcich na hudbu SAMBY, ktorá bola skomponovaná osobitne pre túto príležitosť. Alegorické vozy tvoria žiarivý, farebný, nikde sa nekončiaci prúd, čo sa valí mestom.

Dávno pred začiatkom karnevalu veľa nadšených rúk navrhuje a pripravuje úžasné kostýmy a stavia alegorické vozy, ktoré budú vyjadrovať tému, čo si skupina vybrala ako svoj príspevok do fantastického sprievodu. Špeciálne školy SAMBY, alebo ako im Brazílčania hovoria Escalas do Samba, sa počas karnevalových sprievodov schádzajú a navzájom súťažia.

Hoci si väčšina ľudí, ktorí nie sú z Brazílie, myslí, že SAMBA je jeden osobitný tanec, nie je to tak. SAMBA má neuveriteľne veľa verzií – odlišujú sa rytmom, tempom a náladou – a výsledok je množstvo tancov. Tanec, ktorý Západ pozná pod menom SAMBA, je iba jeden z mnohých vzrušujúcich a strhujúcich rytmov.

Tanečníci iba vtedy úspešne vyjadria charakter SAMBY, keď sa vžijú do koketnej a bujarej nálady karnevalu.

Veľa figúr používaných v SAMBE si vyžaduje osobitné pohyby panvou. Je ťažké naučiť sa tieto pohyby, ale bez nich by figúry, ktoré si ich vyžadujú, neboli rytmické a autentické.

Ďalší dôležitý pohyb, ktorý sa tanečníci SAMBY musia naučiť, je pohyb nazvaný SAMBOVÝ POHUP. Tento pohyb sa robí vo všetkých figúrach, v ktorých sa ráta doba „RAZ a DVA“. Ak tanečníci chcú dosiahnuť majstrovskú SAMBU, mali by sa usilovať dokonale zvládnuť tieto dva pohyby. Tieto pohyby nielenže vylepšia samu SAMBU, ale aj zoštíhlia driek tanečníkov.

SAMBA má dve doby v každom takte s najväčším dôrazom na tej druhej. Štandartné tempo je 50 taktov za minútu.

V zatvorenom čelnom postavení pri SAMBE sa telá nedotýkajú a používa sa uvoľnenejší postoj.