RUMBA

Rumba je svojim pôvodom ľudový kubánsky tanec, ktorý vo svojej nie príliš jasnej histórii bol zreteľne ovplyvnený výraznými prvkami africkej hudobnej a tanečnej kultúry a takisto aj malými a obdobnými španielskými vplyvmi.

Domnievame sa, že sa rumba vyvinula zo starého kubánskeho tanca son. Do Európy prišla prvýkrát v roku 1923, pre obtiažnosť svojho rytmu a jednotvárne kroky sa však neujala a bola prakticky až do roku 1930 zabudnutá. Začiatkom tridstiatych rokov sa však objavuje znovu v akejsi, dalo by sa povedať, zvulgarizovanej a zjednodušenej podobe. Štýlovo sa vtedy blížila skôr ku foxovým tancom a preto sa francúzski odborníci rozhodli vrátiť jej pôvodný charakter a zároveň ju zpopularizovať.

Skutočne populárna sa stala až po druhej svetovej vojne, kedy sa v Európe hrala v najrôznejších formách. Tieto formy ovplyňoval výber nástrojov ako timbales, bongo, guiro, maracos a iné, takže sa rumba hrala v podobe bolera, guguinu, calapsa, quarachy a podobne. Tento tanec bol vzatý do programu súťažných tancov a v dôsledku toho vznikla na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov medzi odborníkmi tzv. rumbová vojna, ktorej výsledkom je skutočnosť, že sa na súťažiach tancuje rumba spôsobom, ktorý s pôvodným latinskoamerickým folklórom má spoločný len názov a hudobnotanečnú inšpiráciu.

Na súťažiach vidíme rumbu systém kuban alebo mambo bolero, ktorá bola poprvýkrát popísaná v roku 1935, vtedy sa však neujala a tak štandardizácia tejto rumby je prisudzovaná anglickým odborníkom Dimitri Petridesovi a Walterovi Lairdovi v šesťdesiatych rokoch. Aj keď sa pohybu rumby dnes hovorí systém kuban, je to interpretačné poňatie európskych, zrejme britských tanečníkov.

Takt: 4/4
Tempo: 30 taktov za minútu (tanečných)
120 taktov za minútu (hudobných)
Technika: Základná technika spočíva v nášľape na bruško s nasledujúcim prepnutím nohy a spustením päty na parket. Dodržaním tejto zásady vzniká správny pohyb pánvy.