referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Mikuláš
Pondelok, 6. decembra 2021
Staroveký Rím - umenie a architektúra
Dátum pridania: 06.11.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: xxxxxx
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 087
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5.8
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 9m 40s
Pomalé čítanie: 14m 30s
 
Rímske stavby:

Španielske námestie (Piazza di Spagna).

Námestie v Ríme. Je známe najmä vďaka schodom „Scalinata della Trinita dei Monti“ (Španielske schody). Pôvod schodov je datovaný od roku 1723. Ich výstavbu inicioval francúzsky veľvyslanec Gueffier. Schody sú obľúbeným miestom stretávania sa Rimanov. Ponúkajú prekrásny výhľad na mesto Rím. Často sa tu konajú modelingové prehliadky.

Na námestí sa taktiež nachádza „Palazzo di Spagna“ (Španielsky palác), ktorý bol v 17. storočí rezidenciou španielskeho veľvyslanca pri Svätej stolici. Názov námestia je odvodený od názvu paláca. Okrem paláca je tu aj kostol „Trinita dei Monti“ (na konci schodov), fontána „Fontana della Barcaccia“, dom „Casa de Chirico“ a múzeum „Museo Keats-Shelley“.

Bazilika sv. Petra (Basilica di San Pietro).

Centrálny rímskokatolícky chrám vo Vatikáne. Je známy svojimi veľkými rozmermi a renesančnou (najmä barokovou) architektúrou. Z jeho balkóna sa prihovára pápež. Bazilika vznikla z dôvodu legalizácie kresťanstva v Rímskej ríši za vlády cisára Konštantína. Cisár dal v roku 324 nad hrobkou svätého Petra (asi na tom istom mieste, kde bol sv. Peter v roku 64 ukrižovaný ) postaviť Konštantínovu baziliku. Budovu v roku 326 vysvätil pápež a dokončená bola o 25 rokov neskôr. O tisíc rokov neskôr, keď bola bazilika v zlom stave, sa rozhodli, že ju musia prestavať. Preto v rokoch 1506 – 1626 (aj neskôr) bol kostol prestavaný na nový a hlavne väčší chrám. Významnými umelcami, ktorí sa na výstavbe podieľali boli Bramente, Giuliano da Sangalo, Michelangelo, Giacoma della Porta, Carlo Maderno a Bernini. Nad prekrásnym oltárom sa nachádza prekrásne Berniniho baldacchino. Za oltárom je hrob Pápeža III a Urbana VIII. Ostatné hroby sú v podzemnom systéme bývalej Konštantínovej baziliky (najnovší je hrob Jána Pavla II). V kostole sú početné sochy a kaplnky. Michelangelova socha Pieta z roku 1499 je umiestnená v prvej kaplnke. Socha je umiestnená za ochranným sklom.

Koloseum (po taliansky Colosseo).

Koloseum je architektonická dominanta Ríma, ktorá stojí v strede mesta, na mieste umelého jazera v záhrade Nerovho Zlatého domu na konci Forum Romanum. Koloseum pôvodne slúžilo ako amfiteáter a bola to najväčšia budova v Rímskej ríši. Pôvodne sa nazývalo Flaviovský amfiteáter (po latinsky Amphitheatrum Flavium, v taliančine Anfiteatro Flavio) podľa dynastie, z ktorej pochádzali obaja jeho stavitelia. Až neskôr sa vžil názov Koloseum, znamenajúci „obrovský“ (myslia sa buď obrovské rozmery samotného amfiteátra, alebo rozmery obrovskej sochy Nera, ktorá pri amfiteátri stála).

Rozkaz na jeho vybudovanie dal cisár Vespasianus v roku 72 a dokončili ho za cisára Tita v roku 80. Ďalšie vylepšenia spravili počas vlády Domiciána. Koloseum pôvodne slúžilo na rôzne hry a zápasy. V roku 404 boli gladiátorské zápasy zakázané a v 6.st. sa skončili aj zápasy s divými zvieratami. V 13. st. bola budova premenená na pevnosť. Od 15. st. slúžila budova ako kameňolom - kamene z Kolosea sa použili na výstavbu „Palazzo Venezia“, „Palazzo della Cancelleria“ a „Baziliky Sv. Petra“. Pápež Benedikt XIV. v 18. storočí ťažbu kameňa ukončil tak, že budovu zasvätil kresťanským mučeníkom, ktorí tu údajne zahynuli.
K budove sa viaže slávne proroctvo, ktoré v 8. stor. vyslovil Beda Venerabilis: Kým stojí Koloseum, bude stáť Rím. Keď padne Koloseum, padne Rím. A keď padne Rím, padne aj svet.

Koloseum je vysoké 57 m s obvodom viac ako pol kilometra. Mal 80 vchodov a východov. Postavili ho zo sivo-ružových travertínových kvádrov, spojených železnými skobami a základy zapustili do hĺbky 9 metrov. Pod arénou sa skrýval systém podzemných chodieb so šachtami a výťahmi pre divé zvieratá. Pôvodne bolo celé obložené mramorom a na vonkajšej strane malo veľmi veľa sôch. Kapacita bola 45 000 až 50 000 divákov. Diváci sedeli, alebo stáli na štyroch terasách. Najurodzenejší sedeli v predných radoch, boli tam lóže pre cisársku rodinu a šesť miest pre uctievané rímske kňažky - panny vestálky. Za sedadlami a pod nimi sa nachádzali schodiská a chodby.

Koloseum sa využívalo hlavne na boje gladiátorov, rekonštrukcie slávnych bitiek, popravy a ako divadlo na dramatické predstavenia. Na hrách sa okrem bojov medzi gladiátormi (väčšinou otroci alebo odsúdení zločinci, vojnoví zajatci, ale aj dobrovoľníci) bojovalo aj proti zvieratám (levy, tigre, medvede, slony, divé svine, leopardy, pštrosy, žirafí, divé byvoly, krokodíly, hyeny a vlky). Delili sa do skupín podľa výzbroje. Formálnym pozdravom gladiátorov bolo „buď pozdravený, cisár, na smrť idúci ťa pozdravujú“. Zločincov zabíjali aj tým, že ich obliekli do tuniky napustenej smolou a zapálili. Trojdňový program sa začínal dvoma dňami gladiátorských zápasov a bojov s divokou zverou. Na tretí deň arénu napustili vodou a konala sa námorná bitka so skutočnými loďami. Prvé hry trvali 100 dní. Väčšina z 100 000 mužov, ktorí sa ich zúčastnili, boli zabití. Zabitých bolo aj viac ako 5000 zvierat. Dnes sú z Kolosea iba ruiny, a to v dôsledku zemetrasenia a rozkrádania.

Trajánv stĺp.

Bol postavený na pamiatku víťazstva cisára Trajána nad Dákmi v rokoch 101 - 106.

Je súčasťou Rímskeho fóra a trhoviska. Jeho výška je 42 metrov. Reliéfy tvoria pás dlhý 200 metrov a je na nich zachytených viac ako 2500 postáv. Je na ňom zachytená rímska armáda pri rôznych činnostiach (pri pochodoch, pri obradoch ale aj pri stavbách). Na sedemdesiatich scénach je Traján, prvý rímsky cisár netalianskeho pôvodu a úspešný vojvodca. Na stĺpe je zobrazený ako obyčajný a kamarátsky vojak, vykonávajúci obety.

Panteon (po taliansky Pantheon).

Pôvodne je chrám všetkých bohov v Ríme. Dnes je kresťanský chrám a zároveň aj mauzóleum. Chrám je asi najzachovalejšia antická stavba v Ríme.

Postavil ho Marcus Agrippa v roku 27 pred Kr. V roku 80 zhorel. Po požiari ho zrekonštruoval Domicián a po ďalšom požiari v roku 123 ho dal úplne prestavať do dnešnej podoby Hadrián. V 4. storočí ho prví kresťanskí cisári dali zavrieť a v roku 410 ho doničili barbari. Pred zánikom ho zachránil pápež Bonifác IV, asi aj preto, lebo ho v roku 608 dostal darom od byzantského cisára Fokasa. V roku 609 bol vysvätený ako kresťanský kostol „Santa Maria ad Martyres“ (Panna Mária a mučeníci). Dnes v ňom môžeme nájsť pozostatky osobností ako sú Raffael (taliansky renesančný maliar), Vittorio Emanuel II, Umberto I.

Centrom chrámu je ohromná aula s rovnakým priemerom a výškou 44,3 metra, ktorá je zakrytá kupolou. V strede kupoly je stále otvorený otvor s priemerom 9 metrov. Kupola bola do roku 1960 najväčšou na svete. Kupola a strop boli pokryté bronzovými pozlátenými reliéfmi. Dal ich odstrániť pápež Urban VIII. Použil ich Bernini na baldachýn v Bazilike sv. Petra.
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.