opäť uväznená. Predseda vlády Khin Nyunt vypracoval sedembodový program cesty k demokracii, ale sankcie západných krajín voči Barme zrušené neboli. Koncom roku 2004 bol Khin Nyunt prekvapivo vymenený zástancom tvrdej línie Soe Winom, ktorý prisľúbil pokračovať v programe Khin Nyunta.

23. júna 1997 bola Barma prijatá do Asociácie krajín juhovýchodnej Ázie. (ASEAN). 27 marca 2006 vojenská junta, ktorá preniesla hlavné mesto do Pyinmana ho premenovala na Naypyidaw, čo v preklade znamená Mesto kráľov. Mjanmarsko je druhým najväčším výrobcom ópia na svete po Afganistane, kde ópium rastie na 193 tisíc hektároch, čo je podľa UNODC 17 percentný nárast oproti minuloročným rekordným 165 100 hektárom pôdy. Podľa Costu väčšina polí sa nachádza v oblastiach hraničiacich s Čínou a Thajskom vo východnom Mjanmarsku, kde vládnu etnickí povstalci a junta nemá takmer žiadnu kontrolu. Hlavnými trhmi pre mjanmarské ópium sú Čína, Laos a Kambodža. Represívne opatrenia mjanmarskej vládnucej junty a nefunkčný trh majú na svedomí, že takmer päť miliónov obyvateľov trpí nedostatkom potravín v krajine, ktorá patrila kedysi k hlavným ryžovým oblastiam juhovýchodnej Ázie.

Momentálna situácia:

Desiatky rokov boli vedúce posty obsadené armádou, ktorá prenikal do správy štátu, sociálnej a hospodárskej siete. V roku 1996 zavrelo vláda štátne univerzity. Až v roku 2000 bola výuka opäť obnovená a viac ako 400tis. mladých ľudí mohlo začať alebo aspoň dokončiť svoje vzdelanie. Daw Aung San Suu Kyi vyzvala svet, aby Barmu hospodársky bojkotoval. K tejto výzve sa ale nepripojili hlavne ázijské krajiny. State Law and Order Restoration Council (SLORC) dostal nové meno State Peace and Development Council (SPDC) a aj nového predsedu generála Than Shwe, ktorý bol zároveň aj najvyšším veliteľom ozbrojených síl a premiérom.

Aung San suy kyi bola presvedčená, že aj všetky príjmy z turizmu idú do rúk junty a preto vyzvala aj k turistickému bojkotu. Pri tejto výzve ale zrejme nedomyslela, koľko pracovných miest je závislých od turizmu. A taktiež vplyv turistov na politické ovzdušie. S nimi sa spájajú informácie – teda veci, ktoré si diktátorský systém nemôže dovoliť. Dlho bola politická situácia v krajine zakonzervovaná dvoma stranami na jednej generáli, na druhej Aung San Suu Kyi, ktorí stálu proti sebe a nenašli kompromis. Stretnutie medzi vojenským predstaviteľom Khin Nyunt, prvý sekretár SLORC a Aung San Suu v roku 1995 nepriniesol žiaden dialóg.

Rastúci vplyv Barmancov v krajine je znepokojujúcich pre iné kmene a etniká. Je potrebné im zabezpečiť účasť na procese vývoja krajiny, pretože inak nevznikne žiadna národná jednota. Vlády sveta a medzinárodné humanitárne inštitúcie odsúdili juntu za sústavné porušovanie ľudských práv. Boli zdokumentované prípady otrockej práce niektorých etnických skupín pre rozvoj turistickej infraštruktúry a transporty vojenského materiálu. Násilné vyhladzovacie akcie a vysťahovávania vyústili do obrovského počtu utečencov – medzi 150 až 350 tis. Tisícky politických aktivistov boli mučených a uväznených bez súdu alebo bez obvinenia. Je stále viac zdokumentovaných prípadov smrti vo väzení. Medzinárodnému červenému krížu bol odopretý vstup do väzníc, kde sa nachádzajú politickí väzni.

Pri prvých nepokojoch, ktoré zahájili hlavne mnísi na konci septembra, zomrelo asi 6 osôb. Postupne sa ale nepokoje vyostrili. Presný počet obetí sa nedá zistiť, pretože vláda vypla mobilné siete a internetové pripojenie, aby zabránila posielaniu správ do sveta. Mobilné snímky sa ale mnohým demonštrantom stali osudné. Podľa nich ich identifikovali úradníci junty a mnoho z nich zatkli alebo zabili. Dôvodom prepuknutia protestov sa stalo augustové prudké zvýšenie cien palív a základných potravín bez upozornenia miestneho obyvateľstva.

Po zapojení sa budhistických mníchov sa protesty rozrástli na najväčšie demonštrácie proti vládnemu režimu za posledných 20 rokov. Niekoľko členov opozície bolo umučených vo väzení, mnísi boli izolovaní v kláštoroch, kde boli fyzicky napádaní a postupne deportovaní na sever krajinu. Ich ďalší osud nie je známy. Podľa družicových snímok sa podarilo zistiť, že niektoré dediny boli vyhladené a obyvateľstvo násilne presunuté alebo vyvraždené. Veľkú časť obetí nechala junta spáliť. Zdá sa ale, že junta demonštrácie spacifikovali a pokus o zmenu režimu bol síce krvavý, no neúspešný. Niektoré krajiny reagovali tak, že s krajinou prerušili akékoľvek diplomatické alebo obchodné styky. Sem patrí aj Japonsko, ktoré tak reagovalo na smrť japonského reportéra. Jeho smrť je zachytená na fotkách a aj jej zásluhou sa demonštráciám v Mjanmarsku dostalo takej veľkej pozornosti.

Momentálne sa barmská junta obáva ďalších pouličných protestov. Poslala ozbrojené zložky strážiť dôležité buddhistické svätine. Vláda oznámila, že zadržala približne 3000 osôb v súvislosti so septembrovými demonštráciami proti junte, vedenými budhistickými mníchmi. Objavilo sa mnoho správ o tom, že ich vo väzbe týrali. Rozhodnutie vojenské vlády súvisí s koncom trojmesačného obdobia Vassa, behom ktorého tradične zostávajú budhistickí mnísi na jednom mieste, väčšinou v kláštoroch. Mnísi, ktorí nedávno prodemokratické demonštrácie v Barme viedli, sa tak môžu opäť vrátiť do ulíc.