referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elena, Helena
Nedeľa, 18. augusta 2019
Rasové spory
Dátum pridania: 16.11.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: McGiro
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 440
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 1.3
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 2m 10s
Pomalé čítanie: 3m 15s
 
RASOVÉ SPORY

Vznikajú uprednostňovaním jednej rasy, napríklad v minulosti v Juhoafrickej republike, ale aj v USA, Namíbii, Rodézii. V súčasnosti už žiadny štát neuznáva rasizmus. Skryte však existujú rasové predsudky (v Latinskej Amerike voči indiánom, v Európe voči Rómom).

Značné spory vyvoláva islamský fundamentalizmus v štátoch kde vyznávajú islam. Islamskí extrémisti, ktorí sa snažia zaviesť dodržiavanie prísnych predpisov do každodenného života ľudí, usilujú sa o nadvládu v Iráne, Alžírsku, Egypte, Sudáne, Afganistane, či v častiach iných krajín, kde prevažujú (Južné Filipíny). Niektoré krajiny postavili fundamentalistov mimo zákon (Turecko).

Kmeňové spory sa rozšírili najmä v Afrike na juh od Sahary. Ich príčinou je uprednostňovanie vlastných kmeňových príslušníkov, aby získali väčší podiel na vláde a hospodárstve štátu. Boje o moc sa vedú v Demokratickej republike Kongo (bývali Zair), Somálsku, Angole, Libérií, Rwande.

Podobné rozpory môžu vznikať aj v rozvinutých štátoch, kde žijú národnostné menšiny. Takisto v štátoch, kde časť obyvateľstva bojuje za samostatnosť a používa pri tom násilie.

Etnické a náboženské spory sa objavujú aj v bývalých komunistických štátoch, napríklad v bývalej Juhoslávii a v Sovietskom zväze. Po rozpade Juhoslávie sa národnostné rozpory rozrástli do vojnových rozmerov, najmä v Bosne a Hercegovine. Moslimovia si vytvorili nezávislí štát. Srbi a Chorváti ovládajú asi 70% územia, kde majú vlastné útvary. Formálne Bosna existuje ako štát, ale Srbi majú vlastný útvar s vlastnou menou a armádou. Podobne i Chorváti ovládajú nimi osídlenú časť Moslimsko-Chorvátskej federácie. Obyvatelia jednotlivých národností museli utiecť z oblastí, ktoré ovládajú ich protivníci. V rokoch 1998, 1999 sa konflikty v bývalej Juhoslávii najviac vyhrotili v Kosove. Ich následkom mnoho ľudí opustilo svoje domovy. Ušli predovšetkým do Albánska a Macedónska.

Podobná situácia vznikla i v náhornom Karabachu, ktorý bol autonómnou súčasťou Azerbajdžanu. V súčasnosti je prakticky súčasťou Arménska.

Výsledkom etnických a náboženských sporov sú veľké hmotné škody, straty na ľudských životoch, prúdy utečencov do susedných a rozvinutých krajín. Hlavným nebezpečenstvom je však možnosť rozšírenia týchto konfliktov do ďalších oblastí sveta.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.