(1685 – 1759)

Nemecko – anglický predstaviteľ vrcholného baroka, dodnes považovaný v Anglicku za najväčšieho národného skladateľa. Händel sa narodil v Halle, kde bol jeho otec chirurgom a mastičkárom. Aj ked bolo zjavné, že Händel má hudobný talent, otec nesúhlasil s tým, aby sa pripravoval na povolanie hudobníka. Hudbe sa mohol venovať iba vo voľnom čase. Na želanie svojho otca začal študovať právo. Popritom hral výborne na organe, na husliach, na čembale a začal komponovať. Stal sa organistom v dóme a v zámockom kostole v Halle.

Od roku 1703 žil v Hamburgu, kde sa stal najprv čembalistom, potom aj skladateľom opier. Hamburg bol vtedy významným strediskom nemeckej hudby a Händel tu spoznal veľa krásnych skladieb a spriatelil sa s mnohými hudobníkmi. Bol však nepokojnej povahy, túžil po dobrodružstvách, po zážitkoch z ciest, potreboval sa stále zoznamovať s ľuďmi, získavať si ich uznanie, tvoriť. A tak keď si v Hamburgu získal úctu a uznanie ako skladateľ nemeckých opier, odišiel do Talianska.

V Taliansku strávil tri roky – vo Florencii, v Benátkach, Ríme a Neapolu. Zoznámil sa s kultúrou slávnych skladateľov, prenikol k podstate talianskej opery. Nadobudnuté skúsenosti majstrovsky využil vo svojich skladbách. V Taliansku Händla veľmi obdivovali ako virtuózneho organistu a po premiére jeho opery Rodrigo ho dokonca nazvali Orfeus nášho storočia. Vrcholom Händlovho pobytu v Taliansku bol veľký úspech jeho opery Agrippina, ktorá mala premiéru v Benátkach. Händlov hudobný výraz nadobudol v tejto opere sviežosť. krásnu spevnosť, tanečnosť a úžasnú pôsobivosť.

Po tomto vrcholnom úspechu v taliansku pocítil Händl znovu potrebu odísť do nového prostredia, medzi nových ľudí, aby mohol získavať nové skúsenosti. Prijal miesto dvorného kapelníka v Hannoveri. Ani tu dlho nezostal, pretože na prvej dovolenke v Anglicku sa mu táto krajina tak zapáčila, že sa tu natrvalo usadil. Angličania s nadšením prijali jeho opery Rinaldo aTesco. Veľký úspech malo aj Utrechtské Tedeum a obľúbená bola aj jeho Vodná hudba, ktorú hral orchester pri člnkovaní po rieke.
V popredí Händlovej pozornosti však bola ustavične opera. Nová epocha v jeho živote sa začala roku 1719 ,keď sa stal umeleckým vedúcim Kráľovskej akadémie hudby v Londýne. Získal pre ňu najlepších európskych umelcov a napísal pre nich rad krásnych opier: Radamisto, Tamerlano, Floridanta, Ottone, Flavio, Giulio Gesare, Rodelinda, Scipione, Alessandro, Admeto, Riccardo, Siroe, Tolomeo. Tieto Londýnska opery sa rýchlo rozšírili po celej Európe a sú vrcholom barokovej vážnej opery. Händel mal aj odporcov. Založili v Londýne Šľachtické divadlo. Händel a skladatelia tohto divadla súťažili o to, kto skomponuje úspešnejšie opery.