referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Lýdia
Pondelok, 19. augusta 2019
Barokové stavby v Bratislave
Dátum pridania: 06.12.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: sasenka22
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 779
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 2.3
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 3m 50s
Pomalé čítanie: 5m 45s
 
Pálffyho palác

Na mieste dnešného paláca bol až do polovice 19. storočia župný dom, ktorého majiteľmi boli od roku 1715, ako to dokladajú písomné pramene, dediční župani Bratislavskej župy - Pálffyovci. Po presťahovaní župného domu ho dal po polovici 19. storočia prestavať na svoj palác v strohom neskoroklasicistickom poňatí gróf Ján Pálffy. Počas rekonštrukčných prác v rokoch 1981-87 odhalil pamiatkový výskum okrem významných archeologických nálezov aj základy románskeho murovaného domu zo začiatku 13. storočia a unikátny gotický palác z doby okolo polovice 14. storočia, ktorého fragmenty sú viditeľné aj v súčasnosti. Po náročnej pamiatkovej obnove dostala palác do užívania v roku 1988 Galéria mesta Bratislavy. V paláci sú stále expozície gotickej tabuľovej maľby a plastiky; stredoeurópskeho maliarstva a sochárstva 19. storočia a pripravuje sa nová stála expozícia umenia 20. storočia na Slovensku.

Grassalkovičov palác

Grasalkovičov palác alebo Prezidentský palác je osovo symetrická rokokova budova na Hodžovom námestí v Bratidslave, v ktorej sídli prezident Slovenska.Dal ju postaviť v roku 1760 chorvátsky gróf Anton Grasalkovič (Grassalkovich), advokát, neskôr predseda Uhorskej kráľovskej komory podľa architekta A. Mayerhofera. Palác stál pôvodne na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným mestom. Súčasťou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého letného arcibiskupského paláca. Nachádza sa tu pomník Johanna Nepomuka Hummela, významného skladateľa a bratislavského rodáka. V paláci koncertoval aj hudobný skladateľ Joseph Haydn.V rokoch 1939-1945 bol palác sídlom prezidenta prvej Slovenskej republiky, neskôr ho využívali deti a mládež Bratislavy (pionieri) na svoju záujmovú činnosť pod názvom Dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda. V dnešnej dobe je Grasalkovičov palác známy najmä pod názvom Prezidentský palác, keďže sa palác stal opäť sídlom Prezidenta Slovenskej republiky.

Kapucínsky kostol

Kostol Kapucínov v Bratislave s kláštornou budovou postavili v roku 1708 až 1711. Zosun základov poškodil budovu. V roku 1735 až 1737 spevnili základy a opravili fasádu. V roku 1861 bola prestavaná hlavná fasáda v romantickom slohu podľa projektu Ignáca Feiglera ml. A dal tak kostolu romanticky vzhľad.Kostol má jednu loď zaklenutú valenou klenbou s lunetami. Presbytérium oddeľuje oltárna architektúra od oratória bratov. Po pravej strane kostola je kaplnka a sakristia, po ľavej strane je kláštorná chodba. Fasáda je zakončená strmým štítom, nad vystupujúcim portálom je nika s kamennou sochou sv. Štefana. Vnútorné zariadenie kostola je z tmavo moreného dreva, zdobeného intarziami (typický jav v kapucínskych kostoloch západného Slovenska). Brat Berthold, ktorý dokončil výstavbu kláštorného komplexu, postavil aj hlavný oltár v kostole. Kapucínsky fráter z Viedne, brat Ulrich, namaľoval hlavný oltárny obraz v roku 1745 až 1748. Hlavný oltár kapucínskeho kostola sv. Štefana tvorí mohutná baroková architektúra, ktorá oddeľuje svätyňu od oratória. Výtvarne bola riešená z oboch strán. Vlastné chrámové presbytérium a oratórium mníchov za oltárom. Úzka obdĺžniková loď je zaklenutá valenou lunetovou klenbou. Po stranách lode sú v plytkých nikách bočné oltáre. Vstavaný chór je podklenutý pruskou klenbou. Na severnej strane kostola je bočná kaplnka, spovedná miestnosť a sakristia. V roku 1727 kláštor rozšírili smerom na Koziu ulicu a pálffyovské záhrady. K sakristii pristavili knižničnú sálu.                              

Mirbachov palác

Mirbachov palác je rokoková budova a patrí medzi najvýznamnejšie v Bratislave na Františkánskom námestí, ktorá bola postavená v rokoch 1768-1770. Na vrchole štítu paláca sa nachádza veľký pozlátený erb. Palác dal postaviť bratislavský pivovarník Michal Spech.Z pôvodného zariadenia sa zachovali keramické kachle a dve menšie miestnosti na prvom poschodí s drevenými obkladmi stien zdobenými vzácnymi dobovými kolorovanými rytinami. Mirbachov palác bol v roku 1963 zapísaný do štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok. Po náročnej pamiatkovej obnove sa stal v apríli 1975 sídlom Galérie mesta  na želanie grófa Emila Mirbacha, posledného majiteľa paláca.
 
Galéria k článku [5]
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.