Ľudový motív v umeleckom diele: Juraj Jánošík

Historická osobnosť Juraja Jánošíka sa stala základom zbojníckej tradície. Boli to rôzne ľudové rozprávania, povesti, piesne, v ktorých hlavnou postavou bol Juro Jánošík.

Opera

V roku 1954 vznikla opera Jána Cikkera Juro Jánošík. Jánošík sa stal inšpiráciou aj hudobnému skladateľovi Janovi Cikkerovi, ktorý ho použil ako námet svojej prvej opery nesúcej názov Juro Jánošík. V SND mala premiéru v roku 1954. Libreto napísal Štefan Hoza – a to na základe historických podkladov, ale aj ľudovej slovesnosti- ktorá sa opierala o legendy a mýtické prvky z Jánošíkovho života. Práve scény inšpirované ľudovou slovesnosťou patria k najlepším

Muzikál

Maľované na skle - Mestské divadlo Žilina

Réžia: Ján Ďurovčík

Celkom zvláštne postavenie v jánošíkovskej tematike má muzikál poľských autorov – básnika Ernesta Brylla a hudobnej skladateľky Katarzyny Gärtnerovej – Maľované na skle. Svetovú premiéru mal vo Varšave v roku 1970 – inscenácia dosiahla takmer 600 repríz. Prvá premiéra hudobnej komédie bola v Bratislave 19. októbra 1974. Obnovené premiéry boli v rokoch 1981 a 1991. Michal Dočolomanský v hlavnej postave Jánošíka odohral všetkých 664 repríz. Derniéra hry Na skle maľované bola v roku 2002.

Bratislavská Nová scéna sa rozhodla inscenovať tento titul po zrelej úvahe, s plným vedomím faktu, že ešte nedávno bol na repertoári Činohry SND. Maľované na skle v réžii Karola L. Zachara z roku 1974 bolo pôvabnou inscenáciou, no za tridsať rokov doba nesmierne pokročila, zdynamizovala sa a inscenácia Novej scény chce na to reagovať.

~Ľudia chcú milovať svojich hrdinov a zároveň sa z nich smiať, ~ povedal autor libreta Maľovaného na skle Ernest Bryll pri svojom vlaňajšom pobyte v Bratislave.Divadlo

RND- JÁÁÁNOŠÍÍÍK

Premiéra: 14.novembra 2000 sa po 3Orokoch opať vrátil na scénu Jánošíííík, a opať aktuálny,moderne prepracovaný
Réžia: Juraj Nvota
Autor: Stanislav Štepka
Hudba: Milan Markovič

Po prvý krát sa premiera konala v Klube Mladých 14.novembra 1970, spočiatku kvoli vtedajšiemu režimu bol zakázaný, no po deviatich rokoch od premiery sa stal predstavením, ktoré sa stalo známym a najobľúbenejším predstavením RND.

V diele autor spracoval jánošíkovskú tradíciu parodických spôsobom. Stanislav Štepka využíva prvky postmoderny, dramatický text strieda s pesničkami, s vtipnými komentármi, v ktorých sa vysmieva z politického a ekonomického života a z rôznych deformácií spoločnosti.

Hra nie je členená na dejstvá, ale na kapitoly, čo je prebraté z prózy a jednotlivé kapitoly majú svoje názvy podľa ľudových piesní a Bottovej skladby „Smrť Jánošíková“.

Hra sa začína prológom „zrodenie legendy“ a končí sa epilógom „Koniec legendy“. V hre by sme ťažko hľadali súvislý dej. Hra je montážou rôznych scénok. Časté sú paródie známych ľudových prísloví, porekadiel, pranostiky, piesní, ale aj populárnych šlágrov 70 rokov a politických hesiel:

„Prišiel na bielom koni ako Martin a takto mi zašepkal do uška: Anička, dušička nekašli.“
„To je koza rohatá, večne býva ožratá.“
„ Zbohem, lásko nech mne jít, bude klid“, čo bola populárna pieseň Waldemara Matušku tých čias.

Štepka nepredstavuje Jánošíka podľa tradície ľudovej slovesnosti, v ktorej tento ľudový hrdina býva zobrazený ako smelý pomstiteľ krívd, odvážny bojovník za slobodu, ale ako obyčajného človeka, ktorému sa vôbec nechcelo stať hrdinom, najradšej by bol zostal doma a iba horko–ťažko ho prehovorili, aby sa stal zbojníkom.
Keď matka vyprevádza Jánošíka do hôr, berie z pitvora pušku so známym gestom: „Choď!“, ktoré Štepka prevzal z Čapkovej hry Matka.

Ani uvažovanie Jánošíka nie je hrdinské: „Ja mám byť chlap, ja mám byť hrdina? Ja mám byť vzor?! Vy sa budete doma vyvaľovať v duchnách – a ja zatiaľ prídem o obličky! Ja nechcem byť hrdina, chcem sa vyučiť za normálneho človeka ...“ , „...300 rokov bude žiť zo mňa táto literatúra – a ja ani tridsať ...“

Zbojník Uhorčík je zasa zobrazený ako nežný, sladkasto jemný muž, ktorý rozpráva zoženšteným hlasom, čo je opakom surového zbojníka Jánošíkovej družiny. Autor v replikách vtipne kombinuje tradičné repliky zbojníkov s výrazmi svojej doby. Keď Jánošík s Uhorčíkom prepadnú urodzenú paničku s dcérou, žiadajú: „Stoj. Bohu dušu a nám dukáty. A ty, stará občiansky preukaz!“

Z epilógu vyplynie, že celá hra je podobenstvom na súčastných ľudí. Ukáže sa, že predstavitelia Jánošíka a Uhorčíka ušli z psychiatrického ústavu a keď ich ošetrovateľ nájde, Jánošík mu vysvetľuje: „Tuto je ústav, tu sme my chovanci, takto je ohrada a tam sú správanci. Chovanci sa pozerajú na správancov a správanci na chovancov. A my sme im hrali náš kus, aj vás sme v ňom videli, aj pani kuchárku, aj tú novú sestričku zo zdravotnej...všetkých sme v tom videli.“ Obaja dostanú opäť nemocničné pyžamové kabátiky a ošetrovateľ dovolí Jánošíkovi povedať na záver posledný vetu z hry, ktorú si sami napísali.

Ide o známu repliku Jánošíka, vyslovenej pod šibenicou: “keď ste si nás upiekli, tak si nás aj veďte...!“ Taký je koniec legendy. Jááánošííík sa dožil päťsto repríz.Tanec

Dnes už je v rovine folklorizmu aj takzvaný zbojnícky tanec. Známy je v Detve, na Orave, na Spiši a severovýchodnom Slovensku. Predpokladá sa, že bol predchodcom dnešného odzemku.

Jánošík – folklórny súbor, 1956

Názov súboru "JÁNOŠÍK" vznikol na základe skutočnosti, že prvými nacvičovanými tancami boli zbojnícke-odzemkové tance. Folklórny súbor Jánošík zo Svitu, je jeden z prvých folklórnych súborov, ktorý začal zbierať, spracovávať a interpretovať zvyky, piesne a tance slovenského ľudu. Folklórny súbor Jánošík zo Svitu je umelecký súbor s dlhoročnou tradíciou scénického interpretovania folklóru a ľudových zvykov.

Jánošík v literatúre

Na prelome 19. a 20. storočia sa začínajú o Jánošíkovi písať prvé dramatické hry. Veľkú popularitu si získala dráma Čecha Jiřího Mahena Jánošík (1910).

Ján Kollár: Slávy dcera - na uliciach pekla stretne slávy dcéra Jánošíkovú družinu, opisuje postavu Jánošíka
Samo Chalupka: Likavský väzeň,
Janko Kráľ: ,
Ján Botto: Smrť Jánošíkova,
Viliam Paulíny Tóth: básen Jánošík s milou,
Samo Bohdan Hroboň: Surovčík a Jánošík,
Ján Hrušovský: štvorzväzkový román Jánošík,

Komix - Jánošík

Pravdivý príbeh legendárneho zbojníka a jeho družiny

Autor: Tarageľ

Spoznajte Jánošíka takého, akého ste ho ešte nepoznali! Komiks, pod ktorý sa podpísali prozaik Dušan Taragel a ilustrátor a výtvarník Jozef Gertli známy pod pseudonymom Danglár. Deväť kreslených príbehov zo života legendárneho Jánošíka a jeho družiny. Je to zároveň prvé kompletné vydanie komiksu, ktorý vychádzal na pokračovanie v denníku Pravda v lete 2006.

Jánošíkovské motívy nájdeme tiež v prísloviach, porekadlách. –Zbojnícka tematika zasiahla i ľudové divadlo, konkrétne betlehemské hry. Postavy valachov tu splývajú práve so zbojníkmi.

Téma je spracovaná i v umení bábkarskom, vo vianočnom cykle.

Výtvarné Umenie

Doklady o existencii jánošíkovskej tradície sú i vo výtvarnom umení. Motív Jánošík a zbojník sa uplatňuje v ľudovej výrobe, na drevorezbách, maľbách na skle, olejomaľbách, keramike, piestoch, črpákoch... I mnohí výtvarníci tvorili na tému Jánošík - Šmíd, Ružička, Salzman, Benický, Kameník, Benka a iní.

Vznikli 4 filmové a jedno televízne spracovanie jánošíkovskej témy Jánošík (1921 – Siakeľ) Jánošík (1935-Frič) Jánošík I.II. (1962-1963 P.Bielik)animovaný film Zbojník Jurko(1976 V. Kubal) a televízna opera Juro Jánošík 1987 ZacharFILM

Prvý slovenský film - Jánošík
Slovensko, 1921, 68 minut
Originální názov: Jánošík
Réžia: Siakeľ Jaroslav

Jaroslav Siakeľ roku 1921 rozhodol urobiť historický krok v slovenskom filmovom umení. Mal dve kamery, tretinu scenára, hlavného predstaviteľa bez profesionálnych filmových skúseností a herečku, ktorá predtým nikdy nevidela film. Plány na nakrútenie začali v Chicagu, kam sa Siakeľ vysťahoval pred I. svetovou vojnou. Tesne po vojne ho poverila skupina Slovákov žijúcich v USA, aby s bratom Danielom urobili film, ktorý by zobrazil hrdinské epizódy z Jánošíkovho života. Pre nakrúcanie si vybrali exteriéry v okolí Blatnice vo Veľkej Fatre. Kaštiele i domy so slamennými strechami, kone a koče, roľníci i bývalí aristokrati – všetko vyzeralo ako pred storočiami. Hlavného predstaviteľa vybrali na základe fyzických dispozícií. Bohužiaľ, vôbec nevedel hrať. Preto Siakeľ sám vybral nového herca, ktorým bol už vtedy známy divadelný herec Theodor Pištěk. Mária Fábryová, predstaviteľka Aničky, nielenže nemala skúsenosti s filmovaním, kamera jej dokonca naháňala strach. Odvtedy už nehrala v žiadnom filme. Spočiatku film patril medzi najpremietanejšie diela svojej doby, ale záujem sa postupne stratil. Ostal majetkom producenta Jána Závodného – amerického Slováka, rodáka z Brezovej pod Bradlom. Pre americké publikum bol film nepoužiteľný, lebo mal slovenské titulky a na anglické peniaze neostali. Napokon ho Závodný uložil do garáže, kde čakal na svoje znovuobjavenie celé desaťročia. Keď Ján Závodný dostal list od Slovenského filmového ústavu, osobne ho ako 80 ročný priniesol na Slovensko.

Jánošík je prvým slovenským celovečerným hraným filmom. Bol nakrúcaný súčasne dvomi kamerami v exteriéroch Blatnica (zámok baróna Prónaya), Šútovo (ako Jánošíkova rodná Terchová), Šútovské vodopády, Turcianska Štiavnicka (zámok grófa Révaya), Dolné a Horné Jasenovo, Kráľova Hoľa, Ďumbier, Mošovce, Kláštor pod Znievom, Praha, Orava, Sebeslavce, Necpaly, Gaderská dolina, Demänovská dolina, Blatnická dolina, Turčianske Teplice a v ateliéroch AB Vinohrady v Prahe. Interiéry sa nakrúcali v Blatnici a v Prahe.

Premiéra filmu bola 25. 11. 1921 v Prahe, 1. 12. 1921 v Chicagu a 3. 1. 1922 v Žiline.

K prvému filmu slovenskému si právom vyvolili históriu Jánošíka, najromantickejšej postavy slovenských povestí a poézie. Jánošík je dieťa ľudu a hôr slovenských

POZNáMKY

V Terchovej v považskom múzeu su trvalé expozície z tématikou Kapratského zbojníka a jeho družiny.

Jánošík vo filme

•1921 Jánošík – prvý slovenský dlhometrážny film, americké financovanie; réžia: Jaroslav Jerry Siakeľ, Jánošík: Theodor Pištěk
•1935 Jánošík – slovenský a český film; réžia: Martin Frič, Jánošík: Paľo Bielik
•1954 Janosik – prvý poľský animovaný film; réžia: Włodzimierz Haupe a Halina Bielińska
•1963 Jánošík I a II – slovenský film; réžia: Paľo Bielik, Jánošík: František Kuchta
•1974 Jánošík – poľský film; réžia: Jerzy Passendorfer, Jánošík: Marek Perepeczko
•1974 Jánošík – poľský 13-dielny TV seriál; réžia: Jerzy Passendorfer, Jánošík: Marek Perepeczko
•1976 Zbojník Jurko – slovenský animovaný film; réžia: Viktor Kubal
•1991 Zbojník Jurošík – slovenský 28-dielny animovaný TV seriál; réžia: Jaroslav Baran
2003 nedokončený — Pravdivá história o Jurajovi Jánošíkovi a Tomášovi Uhorčíkovi / Prawdziwa historia Janosika i Uhorcika – slovensko-poľsko-český film; réžia: Agnieszka Holland a Kasia Adamik, Jánošík: Václav Jiráček

Najnovšia filmová verzia Jánošíka z producentskej dielne známeho Rudolfa Biermanna nie je stále dokončená.