2.2 Slovenské prevedenie v SND

V súčasnosti operu môžeme vidieť v SND v BA v réžii Jozefa Bednárika. Premiéru mala 3.marca v r. 2006. Mala byť jeho osobnou rozlúčkou s operným divadlom. Stvárnenie opery chcel poňať najprv moderne a dej situovať do prítomnosti. Z Turandot chcel napríklad urobiť modernú podnikateľku. Nakoniec však zostal verný pôvodnej predlohe.

„Diváci si zaslúžia, aby po štyridsiatich rokoch nedostali Bednárikovu Turandot, ale tú Pucciniho. Vrátil som sa teda do detstva k Turandot ako k rozprávke.“ Scéna opery je veľkolepá a výpravná. Dosiahol to najmä vďaka množstvu svetielok, hviezd, pohyblivých vozíkov a skriniek. Využíva farebnú symboliku- žltú ako farbu pravdy.

Kostýmy mala na starosti Ľudmila Várossová. Nesú v sebe pečať čínskej kultúry, prezdobenosť a farebnosť. Aj líčenie je typické výrazné.

Dirigentom opery je Ondrej Lenárd, bývalý šéfdirigent Slovenskej filharmónie, ktorý sa vrátil na Slovensko len kvôli tejto opere. Hviezdnym by sa dalo nazvať i obsadenie. Eva Urbanová, popredná česká sopranistka zvládla svoju Turandot bravúrne. Alternuje sa so slovenskou sopranistkou Ľubicou Rybárskou. Princa Kalafa stvárňuje Kolumbijčan Ernesto Grisales, ktorý dal Kalafovi dramatickú prieraznosť. Alternuje ho Talian Mario Malagnini vyznačujúci sa vláčnosťou a autentickým frázovaním.

Súčasné obsadenie:

Hudobné naštudovanie:Ondrej Lenárd
Dirigent:Pavol Selecký, Ondrej Lenárd, Francisco Bonnín
Réžia:Jozef Bednárik
Scéna:Vladimír Čáp
Kostýmy:Ľudmila Várossová
Zbormajster:Blanka Juhaňáková
Choreografia:Šárka Ondrišová

Turandot:Ľubica Rybárska, Sorina Munteanu
Calaf:Michal Lehotský, Ernesto Grisales, Mario Zhang, Kostadin Andreev
Liu:Iveta Jiříková, Jitka Burgetová, Iveta Matyášová
Timur:Ján Galla, Martin Malachovský, Peter Mikuláš
Ping:Daniel Čapkovič, Ján Ďurčo
Pang:Peter Oswald, Ondrej Šaling
Pong:Tomáš Juhás, Jozef Kundlák
Altoum:Gurgen Ovsepian, Ivan Ožvát
Mandarin:Mikuláš Doboš, František Ďuriač

V diele zaznie aj jedna z najslávnejších operných árií na svete Nessun dorma! Princ Kalaf ju spieva v noci, keď pod hrozbou smrti všetci pátrajú po jeho mene. V preklade by sa ária volala Nikto nespí a končí sa dlhým iskrivým Vincerto- Zvíťazím.

Túto áriu preslávil aj Luciano Pavarotti, keď ju odspieval minulý rok na olympiáde v Turíne. Bolo to jeho posledné vystúpenie. Zaznela aj na jeho nedávnom pohrebe v Madene.

3. Divadlo

3.1 Divadelné prevedenie Turandot

Napriek tomu, že Turandot sa nám spája najmä so slovom opera, dočkala sa táto nevšedná rozprávka aj divadelného spracovania. V Rusku vo Vachtangovovom divadle sídliacom v Moskve sa stala divadelná inscenácia Turandot najznámejšou a divácky najobľúbenejšou. V repertoári ju malo divadlo niekoľko desaťročí a dožila sa 1500 repríz.

Aj v slovenskom činohernom neštátnom divadle a-ha v Bratislave môžeme vidieť činohernú rozprávku Princezná Turandot v réžii Viktora Kollára, ktorá je určená pre deti a mládež.

Turandot v divadelnom prevedení predviedli aj študenti VŠMU na festivale rozhlasových rozprávok Zázračný oriešok v Piešťanoch v r. 2006. Tento námet je pre mnohých príťažlivý, a preto si ho vyberajú aj rôzne detské amatérske divadelné súbory. Napr. Spišský divadelný súbor predviedol Turandot ako čínsku rozprávkovú komédiu, kde komickým spôsobom stvárnili princeznú, ktorá posiela nápadníkov na smrť, ako by to bol bežný jav.