Mimoeurópska tematika v umení

Pre spracovanie čínskej tematiky v umení som sa rozhodla z viacerých dôvodov. Čínske umenie bolo vždy fascinujúce, orientálne a nám tak trochu vzdialené. Rôznymi námetmi z čínskej kultúry sa inšpirovali i európski skladatelia, maliari a architekti. Chceli nám priblížiť tajomný a exotický svet ďalekého východu. Jedným z najznámejších námetov s čínskou tematikou je Turandot - čínska rozprávka, ktorá je známa ako opera Giacoma Pucciniho. Postavu Turandot však môžeme nájsť aj v iných druhoch umenia.

1. Literatúra

1.1. Carlo Gozzi - Turandot

Turandot je čínska rozprávka, ktorú napísal známy taliansky básnik, prozaik a dramatik Carlo Gozzi. Je to rozprávka na spôsob tisíc a jednej noci, kde sa prelínajú prvky exotiky a fantázie s realitou. Príbeh sa odohráva v rozprávkovom období Čínskeho cisárstva. Je písaný v poézii. I v súčasnosti je príbeh veľmi príťažlivý a významne ho popularizuje i operné spracovanie G. Pucciniho, ktorý si vybral príbeh ako námet na svoju poslednú operu. Príbeh sa dočkal i rozhlasového a divadelného spracovania v rôznych divadlách na celom svete. Rozprávka vraví o krásnej čínskej princeznej, ktorá nemilosrdne odmieta lásku a necháva stínať hlavy všetkým svojim pytačom, ak neuhádnu tri hádanky. Až princ Kalaf uhádne všetky jej hádanky a premôže jej nenávisť láskou. Dôležitými postavami sú i Kalafov otec Timur, niekdajší vyhnaný tatársky kráľ a starnúci čínsky cisár Altoum. Ich postavy silne kontrastujú. Príbeh je situovaný v príťažlivom prostredí plnom exotiky.

2. Opera

2.1 Giacomo Puccini: Turandot

Opera Turandot je poslednou operou, ktorú skomponoval taliansky skladateľ Giacomo Pucinni. Pre svoju poslednú operu hľadal námet, ktorý by sa vyznačoval vysokou dramatickosťou s prvkami exotiky a fantázie.

Pre skomponovanie hudby sa inšpiroval starou i súčasnou čínskou hudbou, ktorú zháňal od znalcov i od múzeí. Súčasne sa hudba musela líšiť od jeho predchádzajúcej opery Madam Butterfly, pretože dej sa odohráva v dávnych dobách čínskeho cisárstva, v Pekingu. Libreto k opere napísali Giuseppe Adami a Renato Simoni.

Postavy:

Turandot- čínska princezná
Altoum- otec princeznej Turandot, starnúci cisár
Kalaf- neznámy princ
Timur- zvrhnutý tatársky kráľ, Kalafov otec
Liu- mladá otrokyňa, ktorá miluje Kalafa
Ping, Pang, Pong- komediálni kráľovi ministri
Perzský princ
Kat, kráľovská stráž, deti, kňazi, mandaríni, hodnostári, tiene mŕtvych, ľud

Zvláštne čaro Turandot prináša spojenie tých najlepších tradícií talianskej opery, jej melodickosti a emocionálnej pôsobivosti s modernými zvukovými predstavami, s novým cítením rytmického dynamizmu a novým spojením reálneho, či realistického s rozprávkovým. Turandot je dielo o láske i zatrpknutosti, o obeti a utrpení, o hrdosti a pokorení, o sile ducha, ale aj o nerozumnosti nášho chovania. Je psychologickou drámou i symbolickou rozprávkou.

Opera sa odohráva v troch dejstvách, v 5. obrazoch. Hlavnou postavou opery je čínska princezná Turandot, vyznačujúca sa tajomnosťou, hrdosťou a odmietavou chladnosťou. Je smutne preslávená tým, že každý nádejný ženích musí najprv rozlúštiť tri jej hádanky, a keď ich neuhádne, bude popravený. V prvom dejstve pred bránami Pekingu sa ozve hlásateľov hlas, ktorý oboznamuje pytačov s pravidlami. Neznámy utečenec, princ Kalaf, ktorý ušiel zo svojej krajiny, pretože ju obsadili nepriatelia, sa podujme uhádnuť tri hádanky. Doposiaľ sa to nikomu nepodarilo, no neodradí ho ani nočná poprava princezninho nápadníka, perzského princa. Princa odhovárajú aj traja kráľovi ministri, no princ je neoblomný, chce zistiť záhadu Turandotinej krutosti. V meste sa nečakane stretáva aj so svojim otcom, ktorý bol kedysi tatársky kráľ, no dnes je z neho len úbohý žobrák odkázaný na pomoc otrokyne Liu. Liu sa stará o Timura z veľkej lásky ku Kalafovi.

V druhom dejstve vystupujú v úvode ministri Ping, Pang a Pong, ktorí sa vážne obávajú o budúcnosť krajiny, pretože Turandot dáva nezmyselne popravovať svojich nápadníkov, ktorých je čím ďalej, tým viac. V novom obraze na námestí pred cisárskym palácom princ Kalaf napriek všetkým prekážkam predstúpi pred Turandot, najmä vďaka tomu, že mu vysvetlí dôvod svojho chovania. Chce sa pomstiť každému, kto sa jej chce zmocniť za svoju prastarú matku Lou-Ling, ktorú kedysi uniesol chán Tatárov, zneuctil a umučil ju na smrť. Odopiera si lásku, aby potrestala a pokorila mužov. Princ Kalaf rozlúšti všetky jej hádanky: prvá je nádej, druhá krv a tretia Turandot. Ona ale nechce dodržať slovo a vziať si ho. Cisár Altoum, jej otec preukáže spravodlivosť a chce, aby dcéra slovo dodržala. Kalaf nechce vynútenú lásku a preto pristúpi na smrť, ale pod podmienkou, že Turandot uhádne do rána jeho meno.

Začiatok tretieho dejstva sa odohráva v kráľovských záhradách, kde ľud preklína krutosť princeznej. Turandot nechá priviesť Timura a Liu, s ktorými predchádzajúci deň videli Kalafa a núti ich, aby prezradili jeho meno. Liu, aby zachránila starého Timura pred mučením vyhlási, že len ona jediná pozná princovo meno. Aby však princa nezradila prezradením jeho mena, prebodne sa dýkou a zomiera s vyznaním lásky k princovi. Keď sa princ dozvie, čo sa stalo, zo žiaľu a pomsty strhne princeznej závoj a verejne ju pobozká, aby ju pokoril. Pri bozku však nečakanie vzplanie láska medzi Kalafom a Turandot a on sám jej prezradí svoje meno. Posledný obraz tretieho dejstva je situovaný pred cisára, kde Turandot vysloví princovo meno- láska.

Opera mala prvýkrát premiéru 25.4. 1926 v Teatro alla Scala v Miláne. Pred dokončením opery G. Pucinni zomrel na rakovinu. Posledným jeho obrazom, ktorý napísal, bolo prebodnutie Liu dýkou. Operu dopísal Franco Alfano, ktorého koniec môžeme charakterizovať ako impozantný, radostný a strhujúci. Druhý, tichý a smutný záver napísal v minulom storočí Luciano Berio. Kritici sa zhodujú, že k opere viac patrí Alfanov dodatok, ktorý vyprovokuje divákov k búrlivému potlesku.2.2 Slovenské prevedenie v SND

V súčasnosti operu môžeme vidieť v SND v BA v réžii Jozefa Bednárika. Premiéru mala 3.marca v r. 2006. Mala byť jeho osobnou rozlúčkou s operným divadlom. Stvárnenie opery chcel poňať najprv moderne a dej situovať do prítomnosti. Z Turandot chcel napríklad urobiť modernú podnikateľku. Nakoniec však zostal verný pôvodnej predlohe.

„Diváci si zaslúžia, aby po štyridsiatich rokoch nedostali Bednárikovu Turandot, ale tú Pucciniho. Vrátil som sa teda do detstva k Turandot ako k rozprávke.“ Scéna opery je veľkolepá a výpravná. Dosiahol to najmä vďaka množstvu svetielok, hviezd, pohyblivých vozíkov a skriniek. Využíva farebnú symboliku- žltú ako farbu pravdy.

Kostýmy mala na starosti Ľudmila Várossová. Nesú v sebe pečať čínskej kultúry, prezdobenosť a farebnosť. Aj líčenie je typické výrazné.

Dirigentom opery je Ondrej Lenárd, bývalý šéfdirigent Slovenskej filharmónie, ktorý sa vrátil na Slovensko len kvôli tejto opere. Hviezdnym by sa dalo nazvať i obsadenie. Eva Urbanová, popredná česká sopranistka zvládla svoju Turandot bravúrne. Alternuje sa so slovenskou sopranistkou Ľubicou Rybárskou. Princa Kalafa stvárňuje Kolumbijčan Ernesto Grisales, ktorý dal Kalafovi dramatickú prieraznosť. Alternuje ho Talian Mario Malagnini vyznačujúci sa vláčnosťou a autentickým frázovaním.

Súčasné obsadenie:

Hudobné naštudovanie:Ondrej Lenárd
Dirigent:Pavol Selecký, Ondrej Lenárd, Francisco Bonnín
Réžia:Jozef Bednárik
Scéna:Vladimír Čáp
Kostýmy:Ľudmila Várossová
Zbormajster:Blanka Juhaňáková
Choreografia:Šárka Ondrišová

Turandot:Ľubica Rybárska, Sorina Munteanu
Calaf:Michal Lehotský, Ernesto Grisales, Mario Zhang, Kostadin Andreev
Liu:Iveta Jiříková, Jitka Burgetová, Iveta Matyášová
Timur:Ján Galla, Martin Malachovský, Peter Mikuláš
Ping:Daniel Čapkovič, Ján Ďurčo
Pang:Peter Oswald, Ondrej Šaling
Pong:Tomáš Juhás, Jozef Kundlák
Altoum:Gurgen Ovsepian, Ivan Ožvát
Mandarin:Mikuláš Doboš, František Ďuriač

V diele zaznie aj jedna z najslávnejších operných árií na svete Nessun dorma! Princ Kalaf ju spieva v noci, keď pod hrozbou smrti všetci pátrajú po jeho mene. V preklade by sa ária volala Nikto nespí a končí sa dlhým iskrivým Vincerto- Zvíťazím.

Túto áriu preslávil aj Luciano Pavarotti, keď ju odspieval minulý rok na olympiáde v Turíne. Bolo to jeho posledné vystúpenie. Zaznela aj na jeho nedávnom pohrebe v Madene.

3. Divadlo

3.1 Divadelné prevedenie Turandot

Napriek tomu, že Turandot sa nám spája najmä so slovom opera, dočkala sa táto nevšedná rozprávka aj divadelného spracovania. V Rusku vo Vachtangovovom divadle sídliacom v Moskve sa stala divadelná inscenácia Turandot najznámejšou a divácky najobľúbenejšou. V repertoári ju malo divadlo niekoľko desaťročí a dožila sa 1500 repríz.

Aj v slovenskom činohernom neštátnom divadle a-ha v Bratislave môžeme vidieť činohernú rozprávku Princezná Turandot v réžii Viktora Kollára, ktorá je určená pre deti a mládež.

Turandot v divadelnom prevedení predviedli aj študenti VŠMU na festivale rozhlasových rozprávok Zázračný oriešok v Piešťanoch v r. 2006. Tento námet je pre mnohých príťažlivý, a preto si ho vyberajú aj rôzne detské amatérske divadelné súbory. Napr. Spišský divadelný súbor predviedol Turandot ako čínsku rozprávkovú komédiu, kde komickým spôsobom stvárnili princeznú, ktorá posiela nápadníkov na smrť, ako by to bol bežný jav.4. Maľba, socha a plagáty

4.1 Antoni Walerych – Turandot

Poľský maliar Antoni Walerych nie je veľmi známy, no môže sa pýšiť krásnym obrazom Princeznej Turandot. Je to olejomaľba. Nejde o presné zobrazenie jej vzhľadu, ale o tak trochu abstraktný obraz. Používa mnoho žltej farby a zdôrazňuje obrysy jej tela. Sedí vo vznešenej póze, vystretá, hlavu mierne zaklonenú, nohy preložené cez seba. Z obrazu možno vycítiť gráciu, pôvab, vznešenosť. Tvár naznačil len v obrysoch bez očí, nosa a úst. Obraz bol namaľovaný v roku 2007. Rozmery obrazu sú 150x100 cm.

Známy je i plagát k opere G. Pucciniho. Tajomná krása čínskej princeznej je výzvou pre mnohých maliarov a sochárov amatérskych či profesionálnych.

5. Architektúra

5.1 Chrám Nebies

Čínska architektúra je založená hlavne na základe drevenej štruktúry. Typické stavby sú paláce, chrámy, mauzóleá, záhrady. Čínska architektúra má viacero základných princípov: dôraz na úplné práva cisára, prísnu spoločenskú hierarchiu a spätosť s prírodou.

Medzi najznámejšie sakrálne stavby patrí Chrám nebies. Nachádza sa v Pekingu, pochádza z roku 1420, neskôr obnovený v r. 1530 a 1889. Je typickým príkladom, ktorý potvrdzuje cisárovu moc a jeho oprávnenie zasahovať spolu s bohmi do chodu krajiny. Vysoký je 38 metrov a má kruhový pôdorys s vnútorným priemerom 30 metrov. Chrám sa týči na 8 metrov vysokej základni trojstupňového pódia, čím sa zdôrazňuje sprostredkujúca úloha chrámu medzi Nebesami a Zemou. Ako stavebný materiál bolo využité drevo a kameň. Škridla má tmavomodrú farbu, ktorá symbolizuje otvorenosť k nebesiam.

Do chrámu sa vchádza z juhu po „ duchovnej ceste“ vytesanej z mramoru. Ukončuje 4,8 kilometrovú cestu zo Zakázaného mesta k posvätnému oltáru. Drevený stavebný skelet pozostáva z troch radov stĺpov usporiadaných v dvoch koncentrických kruhoch. Štyri červené stĺpy, vysoké 18 metrov predstavujú ročné obdobia. 12 vonkajších stĺpov zastupuje 12 mesiacov a 12 pozlátených vnútorných stĺpov korešponduje s hodinovým cyklom dňa.

5.2 Paláce

Najrozsiahlejší palácový komplex na svete je Zakázané mesto s 9 999 miestnosťami. Komplex, ktorý bol počas vlády 14 cisárov neprístupný verejnosti, je najkrajšou ukážkou tradičnej čínskej architektúry inšpirovanej taoizmom a feng- šuej. Medzi skvosty patrí napríklad Letný palác, ktorý je situovaný na severozápadnom predmestí. Palác používal cisársky dvor ako miesto úniku pred letnou horúčavou mesta, UNESCO ho zaradilo na zoznam svetového kultúrneho dedičstva.

6. Film

6.1 Turandot

Krásna čínska rozprávka sa dočkala i slovenského filmového spracovania. Úlohy princa Kalafa sa zhostil herec Stano Král. Rozprávka bola natočená ako televízna inscenácia a vysielaná na Slovenskej televízii.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk