referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Kristián
Utorok, 19. októbra 2021
Turandot
Dátum pridania: 04.12.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: nastenka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 244
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 6.6
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 11m 0s
Pomalé čítanie: 16m 30s
 
Mimoeurópska tematika v umení

Pre spracovanie čínskej tematiky v umení som sa rozhodla z viacerých dôvodov. Čínske umenie bolo vždy fascinujúce, orientálne a nám tak trochu vzdialené. Rôznymi námetmi z čínskej kultúry sa inšpirovali i európski skladatelia, maliari a architekti. Chceli nám priblížiť tajomný a exotický svet ďalekého východu. Jedným z najznámejších námetov s čínskou tematikou je Turandot - čínska rozprávka, ktorá je známa ako opera Giacoma Pucciniho. Postavu Turandot však môžeme nájsť aj v iných druhoch umenia.

1. Literatúra

1.1. Carlo Gozzi - Turandot


Turandot je čínska rozprávka, ktorú napísal známy taliansky básnik, prozaik a dramatik Carlo Gozzi. Je to rozprávka na spôsob tisíc a jednej noci, kde sa prelínajú prvky exotiky a fantázie s realitou. Príbeh sa odohráva v rozprávkovom období Čínskeho cisárstva. Je písaný v poézii. I v súčasnosti je príbeh veľmi príťažlivý a významne ho popularizuje i operné spracovanie G. Pucciniho, ktorý si vybral príbeh ako námet na svoju poslednú operu. Príbeh sa dočkal i rozhlasového a divadelného spracovania v rôznych divadlách na celom svete. Rozprávka vraví o krásnej čínskej princeznej, ktorá nemilosrdne odmieta lásku a necháva stínať hlavy všetkým svojim pytačom, ak neuhádnu tri hádanky. Až princ Kalaf uhádne všetky jej hádanky a premôže jej nenávisť láskou. Dôležitými postavami sú i Kalafov otec Timur, niekdajší vyhnaný tatársky kráľ a starnúci čínsky cisár Altoum. Ich postavy silne kontrastujú. Príbeh je situovaný v príťažlivom prostredí plnom exotiky.

2. Opera

2.1 Giacomo Puccini: Turandot


Opera Turandot je poslednou operou, ktorú skomponoval taliansky skladateľ Giacomo Pucinni. Pre svoju poslednú operu hľadal námet, ktorý by sa vyznačoval vysokou dramatickosťou s prvkami exotiky a fantázie.

Pre skomponovanie hudby sa inšpiroval starou i súčasnou čínskou hudbou, ktorú zháňal od znalcov i od múzeí. Súčasne sa hudba musela líšiť od jeho predchádzajúcej opery Madam Butterfly, pretože dej sa odohráva v dávnych dobách čínskeho cisárstva, v Pekingu. Libreto k opere napísali Giuseppe Adami a Renato Simoni.

Postavy:

Turandot- čínska princezná
Altoum- otec princeznej Turandot, starnúci cisár
Kalaf- neznámy princ
Timur- zvrhnutý tatársky kráľ, Kalafov otec
Liu- mladá otrokyňa, ktorá miluje Kalafa
Ping, Pang, Pong- komediálni kráľovi ministri
Perzský princ
Kat, kráľovská stráž, deti, kňazi, mandaríni, hodnostári, tiene mŕtvych, ľud

Zvláštne čaro Turandot prináša spojenie tých najlepších tradícií talianskej opery, jej melodickosti a emocionálnej pôsobivosti s modernými zvukovými predstavami, s novým cítením rytmického dynamizmu a novým spojením reálneho, či realistického s rozprávkovým. Turandot je dielo o láske i zatrpknutosti, o obeti a utrpení, o hrdosti a pokorení, o sile ducha, ale aj o nerozumnosti nášho chovania. Je psychologickou drámou i symbolickou rozprávkou.

Opera sa odohráva v troch dejstvách, v 5. obrazoch. Hlavnou postavou opery je čínska princezná Turandot, vyznačujúca sa tajomnosťou, hrdosťou a odmietavou chladnosťou. Je smutne preslávená tým, že každý nádejný ženích musí najprv rozlúštiť tri jej hádanky, a keď ich neuhádne, bude popravený. V prvom dejstve pred bránami Pekingu sa ozve hlásateľov hlas, ktorý oboznamuje pytačov s pravidlami. Neznámy utečenec, princ Kalaf, ktorý ušiel zo svojej krajiny, pretože ju obsadili nepriatelia, sa podujme uhádnuť tri hádanky. Doposiaľ sa to nikomu nepodarilo, no neodradí ho ani nočná poprava princezninho nápadníka, perzského princa. Princa odhovárajú aj traja kráľovi ministri, no princ je neoblomný, chce zistiť záhadu Turandotinej krutosti. V meste sa nečakane stretáva aj so svojim otcom, ktorý bol kedysi tatársky kráľ, no dnes je z neho len úbohý žobrák odkázaný na pomoc otrokyne Liu. Liu sa stará o Timura z veľkej lásky ku Kalafovi.

V druhom dejstve vystupujú v úvode ministri Ping, Pang a Pong, ktorí sa vážne obávajú o budúcnosť krajiny, pretože Turandot dáva nezmyselne popravovať svojich nápadníkov, ktorých je čím ďalej, tým viac. V novom obraze na námestí pred cisárskym palácom princ Kalaf napriek všetkým prekážkam predstúpi pred Turandot, najmä vďaka tomu, že mu vysvetlí dôvod svojho chovania. Chce sa pomstiť každému, kto sa jej chce zmocniť za svoju prastarú matku Lou-Ling, ktorú kedysi uniesol chán Tatárov, zneuctil a umučil ju na smrť. Odopiera si lásku, aby potrestala a pokorila mužov. Princ Kalaf rozlúšti všetky jej hádanky: prvá je nádej, druhá krv a tretia Turandot. Ona ale nechce dodržať slovo a vziať si ho. Cisár Altoum, jej otec preukáže spravodlivosť a chce, aby dcéra slovo dodržala. Kalaf nechce vynútenú lásku a preto pristúpi na smrť, ale pod podmienkou, že Turandot uhádne do rána jeho meno.

Začiatok tretieho dejstva sa odohráva v kráľovských záhradách, kde ľud preklína krutosť princeznej. Turandot nechá priviesť Timura a Liu, s ktorými predchádzajúci deň videli Kalafa a núti ich, aby prezradili jeho meno. Liu, aby zachránila starého Timura pred mučením vyhlási, že len ona jediná pozná princovo meno. Aby však princa nezradila prezradením jeho mena, prebodne sa dýkou a zomiera s vyznaním lásky k princovi. Keď sa princ dozvie, čo sa stalo, zo žiaľu a pomsty strhne princeznej závoj a verejne ju pobozká, aby ju pokoril. Pri bozku však nečakanie vzplanie láska medzi Kalafom a Turandot a on sám jej prezradí svoje meno. Posledný obraz tretieho dejstva je situovaný pred cisára, kde Turandot vysloví princovo meno- láska.

Opera mala prvýkrát premiéru 25.4. 1926 v Teatro alla Scala v Miláne. Pred dokončením opery G. Pucinni zomrel na rakovinu. Posledným jeho obrazom, ktorý napísal, bolo prebodnutie Liu dýkou. Operu dopísal Franco Alfano, ktorého koniec môžeme charakterizovať ako impozantný, radostný a strhujúci. Druhý, tichý a smutný záver napísal v minulom storočí Luciano Berio. Kritici sa zhodujú, že k opere viac patrí Alfanov dodatok, ktorý vyprovokuje divákov k búrlivému potlesku.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Zdroje: Hostomská A.: Sprievodca opernou tvorbou. Praha, Štátne hudobné vydavateľstvo 1962, Stevenson N.: Architektúra. Bratislava, Ikar 1997
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.