referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Etela
Sobota, 22. februára 2020
Masová kultúra - Antonina Kloskowská
Dátum pridania: 18.12.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: ayuska
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 124
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 9.2
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 15m 20s
Pomalé čítanie: 23m 0s
 
Kultúra patrí medzi základné pojmy súčasných humanitných odborov. Latinské slovo „cultura“ pôvodne znamenalo vzdelanie zeme, ale už Cicero rozšíril jeho použitie na javy intelektuálne, keď nazval filozofiu kultúrou ducha. Podľa Andalugovej definície je kultúra zušľachtením a zjemnením všetkých duchovných a fyzických síl človeka alebo celého národa. Osvietenské koncepcie chápu kultúru ako protiklad k barbarstvu. Mnoho interpretácií si uchovalo kladný hodnotiaci tón. Zásluhu o univerzalizáciu pojmu kultúra mal Herder. Ten chápal kultúru ako nástroj prispôsobenia, ktorým človek nahradzuje svoje fyzické nedostatky v boji o existenciu. Hlavný mechanizmus kultúry videl v tradícii, ktorá spočíva v ustaľovaní vzorov správania sa. V závere došiel k tomu, že kultúra je univerzálna vlastnosť ľudstva. Tým, že Klemm vymedzil kultúru ako súhrn javov, ktoré sa prejavujú v mravoch, viere a formách zriadení, a tým, že zostavil podrobný výpočet tých oblastí života spoločnosti, ktoré majú byť v jednotlivých historických epochách skúmane, vytvoril prototyp širokých, popisných definícií kultúry.

Predávanie a prijímanie určitých kultúrnych vzorov sa riadi normami a uznávanými spoločenskými cieľmi. Možné ľudské reakcie sú natoľko široké, že ich žiadna kultúra nemôže plne obsiahnuť, ak sa nechce vystaviť nebezpečenstvu dezintegrácie a úplného rozpadu. Každý akt ľudského správania musí prejsť sitom sociálnej akceptácie. Tak sa cestou historického výberu ustaľuje profil každej kultúry. V moderných spoločnostiach môže byť dosah pôsobenia spoločných kultúrnych vzorov v jednom ohľade širší a v inom naopak užší, než sú hranice miestneho spoločenstva.

Rickert, ktorý nahradil pojem „vedy o duši“ pojmom „vedy o kultúre“, definoval kultúru predovšetkým jej protikladnosťou k prírode a jej vzťahom k hodnotám. Podľa neho je kultúra protikladná prírode. Na základe podobného princípu oddeľujú neskôr nemeckí sociológovia pojem kultúra od pojmu civilizácia. Weber rozlišuje civilizáciu a kultúru a doplnil tretiu oblasť – sociálny proces. Kultúra je protikladná k civilizácii práve svojou nezávislosťou na všetkých životných nutnostiach a prirodzených potrebách. Je to predovšetkým umelecká činnosť. Je to idea obrazu nového sveta. Kultúra smeruje vždy a všade k večným hodnotám, ku vznešenosti, kráse a dobru: chápanie týchto hodnôt sa však v rôznych epochách mení. V kultúre preto nie je možné hovoriť o pokroku. Až v rozvinutých spoločnostiach sa kultúra zreteľne oddeľuje od civilizácie ako sféra pravých ľudských záujmov a snáh. Kultúrny poriadok tvorí systém hodnôt.

Rozlíšenie kultúry na kultúru materiálnu a duchovnú je veľmi široko používanou formou klasifikácie kultúrnych oblastí. V mnohých prípadoch sa kryje s rozlišovaním kultúry a civilizácie, má však tú prednosť, že jasne vymedzuje jednotu klasifikovaných javov.

Arzakaňan vymedzuje kultúru ako výsledok tvorivého pretvárania človeka a jeho prostredia človekom a spoločnosťou. Rozlišuje tri formy kultúry: materiálnu, duchovnú a umeleckú. Nerozlučnú spojitosť materiálnej a duchovnej kultúry zvlášť zdôrazňuje.

Kultúru tvorí správanie symbolické a bezprostredné. Vďaka symbolickej komunikácii je možná výmena a šírenie ľudských skúseností, symbolická dokumentácia potom posilňuje kumuláciu kultúry, a to preto, že obohacuje tradíciu a ochraňuje elementy spoločenského bohatstva pred zabudnutím. Ale žiadne symbolické správanie nemôže samo o sebe uspokojiť základné biologické potreby človeka. Funkcia bezprostrednej a symbolickej kultúry sa zásadne líši. Z kultúry sú to iba bezprostredné činnosti a ich výsledky, ktoré majú realizačnú biologickú hodnotu. Spojením dvoch kritérií – kritéria charakteru kultúrnych činností a kritéria ich funkcií vo vzťahu k rôznym druhom ľudských potrieb – vznikne tabuľka umožňujúca rozlíšiť štyri kategórie kultúrnych javov.

Sféra realizačnej kultúry zahŕňa predovšetkým produkty a činnosti, ktoré majú homeostatickú hodnotu (homeostáza – rovnováha vnútorného prostredia organizmu). Jazyk ako nástroj spoločenského dorozumievania sa a ako nástroj myslenia hral reálnu objektívnu inštrumentálnu úlohu v uspokojovaní homeostatických funkcií. Teórie, ktoré pokladajú symbolickú kultúru vo vzťahu k bezprostrednej za druhotnú, predpokladajú zároveň, že jej zdroje sú odlišné a špecifické. Kroeber: „Veľké kultúrne odvetvia začínajú existovať a realizujú sa až vtedy, keď sú uspokojené základné potreby a keď je odstránené napätie, ktoré ich neuspokojením vzniká. Štvrtá kategória zahŕňa symbolické kultúrne činnosti autonómnej povahy, ktorých realizačná hodnota je v symbolickej sfére a ktoré sú cieľom jednania samy o sebe. To však neznamená, že systémy symbolickej kultúry, označované v bežnom jazyku ako veda, umenie a náboženstvo, sa dajú uzavrieť do rámca symbolickej realizačnej kultúry. Žiadna klasifikácia nemôže prehliadnuť mnohotvárnosť a premenlivosť charakteru ľudského správania sa.

Ak používame široký pojem slova kultúra, je ťažké vysvetliť, prečo organizačné a výrobné procesy sú v určitých kultúrnych odvetviach, napr.: v technike, bez výhrad prijímané, zatiaľ čo v odvetví bežne nazývanom masová kultúra vzbudzujú odpor a obavy. Veľká väčšina javov zaraďovaných do masovej kultúry patrí do kategórie symbolickej realizačnej kultúry. Toto tvrdenie pomáha objasniť povahu hlavných oblastí masovej kultúry a umožňuje adekvátne určiť, aké sú motívy odporu voči niektorým jej prejavom a vlastnostiam. Problém je v tom, že nie všetky javy masovej kultúry možno zaradiť do kategórie symbolickej realizačnej kultúry, ale aj do oblasti napr. symbolickej inštrumentálnej kultúry ako masové informácie a masovo popularizované poznatky, alebo do oblasti kultúry bezprostrednej realizačnej ako šport a rôzne druhy pohybových hier. Masová kultúra sa nedá jednoducho bez zvyšku vtesnať do jednej klasifikačnej kategórie.

Masová kultúra nie je jav poslednej doby. Vytvára sa postupne už najmenej dve storočia. Zrodila sa ako druhotný produkt priemyselnej revolúcie spolu s industrializáciou a urbanizáciou. Býva stotožňovaná s vulgárnou kultúrou, s kultúrou najnižšej úrovne. Je možné vymedziť masovú kultúru ako komplex veľmi široko používaných noriem a vzorov správania. V tomto zmysle by bol každý zvyk, ktorý je rozšírený medzi miliónmi ľudí, súčasťou masovej kultúry. Pojem masová kultúra sa vzťahuje na súčasné predávanie identických alebo obdobných obsahov, vychádzajúcich z malého počtu zdrojov, veľkým masám príjemcov, ako i na jednotlivé formy hry a zábavy veľkých más ľudí. Problematika masovej kultúry sa pohybuje v užších hraniciach. Doterajšie výskumy sa sústreďovali na intelektuálne, estetické, zábavné a rekreačné javy ľudského jednania, spojené zvlášť s pôsobením tzv. prostriedkov masovej komunikácie, teda na obsahy týmito prostriedkami šírené. Vďaka masovým komunikačným prostriedkom sa najúplnejšie realizujú dve základné kritériá, ktoré masovú kultúru charakterizujú: kritérium kvantitatívne a štandardizačné. Obe spolu tesne súvisia. Masová kultúra je vymedzená nielen početnosťou príjemcov, ale tiež zvláštnosťami, ktoré umožňujú vznik druhotného publika. Vznik nepriameho masového publika je však podmienený technickými prostriedkami, ktoré prináša novšia doba. Obsahy musia byť primerane multiplikované. Buď veľkým množstvom kópií alebo početnými prijímačmi. Základnou podmienkou je rýchla komunikácia širokého dosahu. Jednou z podmienok vývoja masovej kultúry, ktoré môžeme považovať za nesporné, je urbanizácia. Industrializácia podmieňuje početný rast spoločnosti a modernú formu urbanizácie – je základnou podmienkou vzniku masovej kultúry. Aj vývoj techniky sa na tom podieľa. Masová symbolická kultúra sa najskôr rozvinula ako kultúra tlačeného slova. Podmienkou bolo rozšírenie základného stupňa vzdelania. Štandardizácia kultúrnych obsahov vyžadovala nielen realizáciu istých technických podmienok, ale zároveň sa musel vytvoriť typ masového príjemcu, ktorého kvalifikácia bola v určitom rozsahu štandardizovaná. Vznik „masového trhu“ príjemcov kultúry vyžadoval, aby bol širokým masám zaistený čas, oslobodený od výrobnej práce, ktorý by mohol byť venovaný dobrovoľnému využívaniu statkov symbolickej kultúry. Technický a sociálny ekonomický pokrok umožňujúci skrátenie pracovnej doby prispel k vytvoreniu masového dopytu po kultúre. Masová kultúra je jedným z nástrojov novej sociálnej integrácie.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.