RENESANCIA

V 14.st. vzniká v Taliansku filozofia humanizmu, ktorá opúšťa stredoveký ideál zdôrazňujúci večný posmrtný život. Humanizmus vyrastá z prebudeného záujmu o prírodné vedy, študujú sa antické diela, diela gréckych a rímskych filozofov a objavujú sa neznáme krajiny, zosvetšťuje sa život, čo preniká aj do umenia, ktoré sa stavia plne do služieb človeka. Poznatky z prírodných vied sa prenášajú aj do umenia. Architekt sa opiera o poznatky matematiky, geometrie a fyziky. Maliar o zákony videnia-perspektívu, optiku a spoločne so sochárom o anatómiu a statiku ľudského tela. Umelci hľadali zákony krásy, zákony kompozície, stanovenie zákonov ľudského tela atď.

Názov renesancia pochádza z talianskeho slova rinascita-znovuzrodenie klasickej antickej kultúry. Vo výtvarnom umení sa najvýraznejšie prejavila v Taliansku.


ARCHITEKTÚRA

V architektúre sa stáva základným článkom nie cirkevná, ale svetská stavba ako napr. sídlo šľachty-palác a meštiansky dom. Architektúra opúšťa vysoké a rozsiahle priestory a prispôsobuje ich človeku. Základným prvkom renesančného slohu je horizontálna priamka, prísna harmónia a súmernosť jednotlivých častí, ktoré pôsobia chladnou a premyslenou vážnosťou a racionálnosťou. Renesančný sloh je strohý, takmer bez ozdôb, klasicky čistý.

Okrem početných kostolov a chrámov sa v renesančnom slohu stavali zámky, pevnosti, mestské opevnenia, paláce, letné sídla, obytné domy, nemocnice, cechové domy, knižnice a pod. Rozmanitosť stavieb podmieňuje individuálna ľubovoľnosť, pri ktorej sa používajú iba jednotlivé architektonické články.

Renesančné záhrady: Zatiaľ čo stredovek uprednostňoval úžitkové záhrady, talianska renesancia znovu objavuje záhrady pre radosť. Záhrady tejto doby boli veľmi rôznorodé, napriek tomu, že kvety v nich boli zriedkavé a výber drevín skromný (dáždnikové pínie, zelené duby, olivy a cyprusy). Možno ich rozdeliť do dvoch kategórií: intímne záhrady so záhonmi a jazierkami, a reprezentačné záhrady s okázalou výzdobou. Do prvej kategórie patrí záhrada paláca Mediciovcov v Ríme (1582), do druhej záhrada vily d'Este v Tivoli (1540), ktorá úspešne využíva rozdielne úrovne terénu a zdobia ju záhony, mostíky, majestátne schodiská, kaskády, fontány a vodotrysky. Tvorcovia záhrady vily Aldobrandini vo Frascati (1598) vybudovali aj miestnosť, ktorá slúžila na osvieženie (salla terrena). Iným úspešným prvkom záhrad boli grotty (umelé jaskyne).

Typické architektonické články renesančného slohu sú:

1)Stena-dôležité miesto maliarskej výzdoby, ktorú pokrývali obrazy často veľkých rozmerov
2)Klenba-používala sa pologuľovitá, hranatá kupola, mušľovitá kupola (vejárovitá)
3)Stĺp-bol hladký a oblý, používal sa ako podporný článok
4)Oblúk-charakteristický článok použitý najmä v arkádach-rad oblúkov spojených stĺpmi
5)Rímsy-mohutné profilované a článkované pásy
6)Pilastre-polopiliere pri stene, ktorých účelom bolo optické vyjadrenie opory
7)Balustrády-zábradlia z kužeľovitých balustrov
8)Okná-obdĺžnikového tvaru, nad ktorými boli trojuholníkové alebo oblúkové nadstavce. Používali sa aj poloblúkové okná, v cirkevných stavbách aj kruhové.

Najznámejší renesanční architekti sú:

1)Brunelleschi-zakladateľ a tvorca renesančnej architektúry. Vybudoval vo Florencii chrám S.Lorenzo a povestný palác Pitti
2)Bramante-jeden z najväčších architektov nielen renesančnej doby, ale architektúry vôbec. Prvý navrhol a začal stavať mohutný chrám svätého Petra v Ríme-najväčšiu renesančnú stavbu
3)Rafael Santi-pokračovateľ v stavbe chrámu svätého Petra. Bol tiež vynikajúcim maliarom
4)Michelangelo-sochár, staviteľ, maliar, básnik, jeden z najväčších umelcov vôbec. Pokračoval na stavbe chrámu svätého Petra, podľa jeho návrhu bola vytvorená kupola.