MALIARSTVO

Pretože zo starovekého Grécka sa zachovalo iba niekoľko vzácnych nástenných malieb a mozaik, predstavu o jeho maliarstve si môžeme utvoriť podľa malieb na keramických vázach, ktoré sa zachovali v hojnom počte. Najstaršie vázy zdobili geometrické vzory a figúry vyrývané rydlom. Neskôr sa objavili štylizované zobrazenia, ktoré sa nanášali štetcom. Maliarská výzdoba bola spravidla usporiadaná do niekoľkých pásov. Prostredníctvom prekrývania a zobrazovania pohybu vznikla ilúzia priestoru. Prevládali čiernofigúrový štýl na červenom pozadí a červenofigúrový štýl na čiernom pozadí. Tematický okruh vázového maliarstva sa čoraz viac rozširoval: mytologické námety, bojové, športové, tanečné a ľúbostné výjavy, hostiny, výjavy z remeselníckych dielní a pohrebných obradov, ba nechýbal ani komický žáner.


KERAMIKA

Keramika starovekých Grékov, ktorú vyrábali, patrí k najdokonalejším výrobkom celej ľudskej civilizácie. Dodnes nás uchvacuje ladnosťou svojich rozmanitých tvarov. A pritom išlo zväčša o bežný, účelový výrobok. Medzi keramickými výrobkami mali osobitné miesto vázy. Najvšestrannejšie použitie, ale aj najrozmanitejšie tvary mala objemná amfora, pre nás asi najznámejšia.


LITERATÚRA

So zdokonalením písma súvisel aj rozkvet starovekej gréckej literatúry, ktorá je prvou európskou literatúrou. Viaceré jej diela sa dodnes uznávajú ako vrcholné hodnoty svetového písomníctva. Najstaršími pamiatkami sú hrdinské eposy Ilias a Odysea pripisované slepému Homérovi. Zakladateľom lyriky sa stal Archilochos. Venovala sa jej aj poetka Sapfó, ako aj básnici Alkaios, Anakreón a Pindaros. V próze majú trvalé hodnoty diela historikov, ako Xenofón, Herodotos, či Tukydides, klasikov rečníctva, ako Demostenes a Isokrates.


DIVADLO

Grécko sa stalo skutočným miestom zrodu divadla. Starovekí Gréci totiž konštituovali divadlo do ucelenej podoby, dali mu hodnotu umenia a spoločenskej inštitúcie. V prírodných divadlách sa hrali tragédie a komédie. Grécky tragici tematicky spracúvali mytologické príbehy, povesti a historicky doložené udalosti. Tragédia musela divákov citovo zaujať, aby prostredníctvom utrpenia hrdinov sami dospeli k svojej duševnej očiste. Medzi najslávnejších tragikov patrili Aischylos, Sofokles a Euripides. Autori komédií čerpali námety z problémov a konfliktov všedného dňa, menovite z oblasti verejného života, politiky, umenia a pod.


HUDBA

Starovekí Gréci spojenie hudby so spevom a tancom vyjadrovali slovom músiké. Hudba u nich teda spočiatku neexistovala ako samostatný druh umenia. Začiatky hudby sú spájané s recitovaním homérových eposov, ktoré boli doprevádzané hrou na rôzne strunové nástroje. Podľa tohto vzoru začala hudba prenikať aj do kultových obradov, znela pri procesiách, pohreboch, slávnostiach, športových súťažiach.

Významné postavenie získala i v školách. Postupne sa oddelila od básnictva a vnútorne diferencovala. Začali sa prvé hudobné umelecké súťaže. Prvou historicky známou osobnosťou gréckej antickej hudby bol Terpandros z Antissy.



STAROVEKÝ RÍM


Dejiny antického Ríma sú obrazom pozoruhodného vývoja malého mestského štátu na Apeninskom polostrove na poprednú, neskôr jedinú veľmoc starovekého sveta. V posledných stročiach 2. Tisícročia p.K. prišli na územie Apeninského polostrova viaceré kmene Italikov. Nakoniec však územie ovládli Etruskovia, ktorí založili kráľovstvo s hlavným mestom Rím ( 753 – 510 p.K. ). o vyhnaní etruskej dynastie a nahradení kráľovstva republikou ( 510 – 27 p.K. ) začali Rimania výboje proti susedným kmeňom. Po ich porážke zjednotili celé územie Itálie ( 265 p.K. ).