Zároveň podnikali úspešné výboje do oblastí mimo Itálie, v dôsledku čoho sa Rím čoskoro stal poprednou, neskôr jedinou veľmocou starovekého sveta. Umenie antického Ríma sa začalo rozvíjať v nadväznosti na etruské umenie a technické staviteľstvo. Umenie chápali vecne, účelovo, ba až vypočítavo. Bolo pre nich symbolom bohatstva a spoločenského postavenia, krásnou a príjemnou dekoráciou.
ARCHITEKTÚRA
Stavitelia starovekého Ríma spojili architektonické prvky Etruskov a Grékov so stavebnými tradíciami podrobených národov. Orientovali sa na stavby, z ktorých mnohé predurčili ďalší vývoj stredovekej a novovekej architektúry. Najstaršie boli úžitkové stavby ako kanály, ktoré slúžili na odvodňovanie močaristých polí. Rimania taktiež stavali dômyselné rezervoáre vody a rozvodné kanály. Najvýraznejším príkladom vtedajšieho staviteľského umenia a zároveň majstrovským dielom techniky boli akvadukty – nadzemné rozvádzače vody. Boli stavané vojakmi, často v troch radoch nad sebou. Najstarším je Aqua Appia.
Rimania budovali komunikácie, z ktorých niektoré sa využívajú dodnes, ako napríklad Via Appia – najstaršia cesta na európskej pevnine. Stavali tiež poštové stanice a hostince, poskytujúce ubytovanie a stravovanie. Veľkými stavebnými zmenami prešiel rímsky súkromný obytný dom. Výsledkom bol pravouhlý dom so štvorcovým otvorom uprostred, ktorý bol spojený s nádržou na dažďovú vodu a cez ktorý prúdilo z vonku svetlo. Okolo miestnosti s otvorom boli ďalšie miestnosti. Rimania takéto átrium, ako mu hovorili, vybavili aj ďalšími vymoženosťami, akými bolo napríklad podlahové kúrenie. Okolie domu - átria tvorila záhrada s fontánou a množstvom zelene. Menej solventní občania bývali v poschodových činžiakoch, kde sa na prechodný čas ubytúvali aj úradníci, dôstojníci a podobne.
Cisári a bohatí Rimania si stavali luxusné paláce, ktoré taktiež rešpektovali princíp átria, ale zároveň uplatňovali klemby a kupoly. Známy je napríklad Diokleciánov palác v Splite. U Rimanov dominoval chrám. Rimania spočiatku kopírovali grécke vzory, neskôr však začali ich stavebné techniky spájať s etruskou technikou oblúkovej klemby. Vznikol tak chrám s veľkým priestorom a monumentálnou kupolou. Spomenúť treba chrám zasvätený všetkým bohom, panteón, ktorý je najdokonalejšou a jednou z najviac zachovanou pamiatkou rímskeho staviteľstva.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Staroveké Grécko
Dátum pridania: | 07.01.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | katharinka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 871 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 5.5 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 9m 10s |
Pomalé čítanie: | 13m 45s |
Podobné referáty
Staroveké Grécko | SOŠ | 2.8896 | 1086 slov | |
Staroveké Grécko | SOŠ | 2.8909 | 486 slov | |
Staroveké Grécko | SOŠ | 2.9920 | 2602 slov | |
Staroveké Grécko | SOŠ | 2.9556 | 8155 slov | |
Staroveké Grécko | SOŠ | 2.9607 | 2646 slov | |
Staroveké Grécko | GYM | 2.9629 | 732 slov | |
Staroveké Grécko | ZŠ | 2.9665 | 2520 slov | |
Staroveké Grécko | GYM | 2.9668 | 1082 slov | |
Staroveké Grécko | GYM | 2.9647 | 2580 slov | |
Staroveké Grécko | GYM | 2.9614 | 1593 slov |