referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Anabela
Utorok, 20. augusta 2019
Staroveké Grécko
Dátum pridania: 07.01.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: katharinka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 871
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 5.5
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 9m 10s
Pomalé čítanie: 13m 45s
 
Grécko


Staroveké Grécko zaberalo južnú časť Balkánskeho polostrova, Peloponéz, ostrovy Egejského mora a pobrežie Malej Ázie. Starovekí Gréci svoju vlasť nazývali Heleda a seba Heléni. Zakladali si mestá, tzv. Poleis, ktoré boli centrom ich života. Staroveké Grécke umenie, ktoré sa zrodilo z minojskej a mykénskej kultúry, právom sa pokladá za základ európskej civilizácie a nepretržitý prameň inšpirácie. Od začiatku nieslo pečať individualizmu, racionalizmu a estetizmu. Prešlo troma fázami vývoja: archaickým obdobím ( 7. až 5. storočie p.K.), klasickým obdobím ( 5. až 4.storočie p.K.) a helenistickým obdobím ( 4. storočie p. K. až 5. a 6. storočie n.l.). Na rozvoj starovekého gréckeho umenia, okrem úspešného hospodárskeho a politického rozvoja poleis, priaznivo vplývali aj ich rozsiahle styky s ostatným svetom, demokratické formy ich vlád a účasť slobodných občanov na verejnom živote. Progresívnu úlohu zohrala aj existencia jednoduchého hláskového písma.


ARCHITEKTÚRA

Architektúra starovekého Grécka nepoznala pyšnú monumentálnosť s nadľudskými rozmermi. Bola striedma, praktická a racionálna. Slúžila obyvateľom poleis, ale nechýbal jej ani estetizmus. Základným stavebným materiálom bol kameň, mramor a tehla. Uplatňoval sa princíp vertikálnej podpery – múr, stĺp a horizontálneho prekladu – klada. Významným architektonickým prvkom bol stĺp, podľa ktorého sa rozlišovali tri stavebné slohy: dórsky, iónsky a korintský. Pevný, ťažký a tradícií sa pridržiavajúci dórsky sloh vynikal jednoduchosťou hmoty a prostou výzdobou. Jeho stĺpy boli masívne, spočiatku hladké, neskôr žliabkované. Jednoduchá hlavica sa podobala bochníku chleba. Najlepšie zachovanou stavbou v tomto slohu je chrám bohyne Héry v juhotalianskom Paeste a Hefaistova svätyňa Teseion na aténskej Akropole.

Keďže iónsky sloh už nebol taký zaťažený tradíciami, mnohé zmeny sa prejavili práve pri ňom. Jeho stĺpy boli štíhlejšie, ľahšie a elegantnejšie, smerom dohora sa zužovali. Štvorstenné hlavice zdobili dve volúty stočené smerom dolu. Driek stĺpa niekedy nahrádzali sochy ženských postáv, tzv. karyatídy. Najdokonalejšou ukážkou syntézy dórskeho a iónskeho slohu je Partenón – svätyňa bohyne Atény na Akropole v Aténach.

Korintský stĺp sa v podstate zhoduje so stĺpom iónskeho slohu, pričom zmena je badateľná iba v hlavici, ktorá bola vyzdobenejšia. Mala tvar kvetinového koša, z ktorého „vyrastali“ listy, ukončené volutami. Vrcholný rozvoj a veľkú dekoratívnosť dosiahol korintský sloh v helenistickom období, keď bol dokončený Diov oltár v maloázijskom Pergamone. Stavebnou dominantou každého polisu bola akropola. Pôvodne to bolo nedostupné opevnené návršie so sídlom vladára, ktoré sa neskôr zmenilo na posvätné miesto s chrámami. Najimpozantnejšou bola Akropola v Aténach, ktorá v súčasnosti patrí medzi najcennejšie pamiatky svetového umenia a kultúry. Ďalej sú to Grécke chrámy, ktorých najväčšou hodnotou bola ich architektonická a umelecká dokonalosť. Vo väčšine prípadov stál na kopci. Svojimi rozmermi však nebol nadradený nad okolitú prírodu, ale harmonicky s ňou splýval.


SOCHÁRSTVO

Kým v archaickom období sa sochy stvárňovali v strnulej póze s typickým, tzv. archaickým úsmevom, v klasickom období prejavili tvorcovia už záujem o pohyb a dramatickosť akcií. Život starovekých Grékov bol spätý so športovými súťažami, z ktorých najpopulárnejšie boli olympijské hry. Tieto inšpirovali sochárov k zobrazovaniu ideálu krásy nahého, vyšportovaného mužského tela, pre ktoré sa vžilo pomenovanie kúros. Medzi najslávnejšieho kúros patrí socha atléta, ktorý hádže diskom – Diskobolos sochára Myróna. Ženské postavy tradične zobrazovali grécky sochári zahalené. Postupne sa pre tieto skulptúry a plastiky vžilo pomenovanie koré. Po prelomení prvých zábran sa sochárske akty žien stali samozrejmosťou. Dodnes očarúva nahá socha Afrodity, objavená v roku 1820 na ostrove Milos a nazvaná ako milónska Venuša. Gréci tvorili však aj sochy bohov, bohýň a ako prvý ich zobrazovali v ľudskej podobe. Známe sú monumentálne sochy Atény v Delfách a Dia v Olympe.

 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Staroveké Grécko SOŠ 2.8896 1086 slov
Staroveké Grécko SOŠ 2.8909 486 slov
Staroveké Grécko SOŠ 2.9920 2602 slov
Staroveké Grécko SOŠ 2.9556 8155 slov
Staroveké Grécko SOŠ 2.9607 2646 slov
Staroveké Grécko GYM 2.9629 732 slov
Staroveké Grécko 2.9665 2520 slov
Staroveké Grécko GYM 2.9668 1082 slov
Staroveké Grécko GYM 2.9647 2580 slov
Staroveké Grécko GYM 2.9614 1593 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.