Prechod na socializmus 1953-57

Takto nazvané obdobie korešponduje s prvým čínskym päťročným plánom. Je charakteristické snahou dosiahnuť industrializáciu, kolektivizáciu hospodárstva a centralizáciu politiky. Dával sa dôraz na vývoj ťažkého priemyslu podľa vzoru Sovietskeho zväzu. Pre účely plánovanania sa spravilo prvé moderné sčítanie ľudu, ktoré narátalo viac ľudí ako sa predpokladalo. Aby sa vykryli potreby potravín pre narastajúcu populáciu a nazbierali nejaké peniaze, začala sa kolektivizácia pôdy. Súkromné podnikanie bolo odstránené. Do roku 1956 bolo 90% pôdy štátnej.


Veľký krok napred 1958-60

Veľký krok napred bol spôsob akým chceli komunisti zrýchliť vývoj ekonomiky. Mao chcel rýchlo získať nejakú ekonomickú silu pretože nechcel aby bola Čína závislá od Sovietskej pomoci. Veľký krok napred spočíval v inom usporiadaní hospodárstva. 750 000 družstiev, ktoré predtým boli sa spojili do 23 500 komunít, ktorá každá obsahovala asi 5 000 domácností. Tieto komunity(alebo združenia) si mali samy sebe vyrábať potraviny a ešte produkovať niečo navyše. Okrem toho každá mala obsahovať ešte aj nejaký malý priemysel. Tento systém ale totálne skrachoval a nastal nedostatok potravín a priemyslených surovín a prebytok nekvalitných výrobkov. Na to musel Mao, ktorý bol za to zodpovedný, odstúpiť z funkcie prezidenta na predsedu ČKS. Toto bolo sprevádzané aj zhoršením vonkajšej politiky. Začala sa veľká propaganda proti USA, a Čína sa začala snažiť o "oslobodenie" Taiwanu. Taktiež sa zhoršili vzťahy so Sovietskym zväzom a Sovietsky zväz odmietol pomáhať Číne. Po viacerých zmenách usporiadania behom rokov 1961-65 sa krajina zase dala dokopy.

Kultúrna revolúcia 1966

V snahe znovu získať politickú iniciatívu zahájil Mao "veľkú proletársku kultúrnu revolúciu". Tá však mala za následok anarchiu: intelektuáli a umelci sa stali obeťami vyšetrovania mladými "červenými" gardistami, mnohí z vyšetrovaných boli týraní a zabití. Vlna teroru mala na svedomí najmenej 400 000 Číňanov. Orgány moci a celá spoločnosť boli paralizované a kľúčové pozície v krajine zaujala armáda.

Záver

Aj napriek tomu bola Čína v roku 1971 prijatá za člena OSN a nasledujúci rok prišiel na štátnu návštevu do Číny americký prezident Richard Nixon. Po Maovej smrti v roku 1976 sa rozpútal boj o jeho nástupníctvo, v ktorom nakoniec zvíťazili umierení prívrženci postupných hospodárskych reforiem, ktoré Čína koncom 70. rokov podstúpila. Pod vedením Teng Siao-pchinga bola v roku 1982 vypracovaná nová ústava. Po odstúpení Teng Siao-pchinga z ústredného výboru komunistickej strany v roku 1987 sa rozvinula široká debata o demokratizácii krajiny. V máji 1989 sa do vĺn revolúcií zapojila aj Čína, ale pokojná demonštrácia študentov bola zmasakrovaná armádou. Zahynuli stovky ľudí, prevažne študentov. Vláda, ktorá umožnila liberalizáciu ekonomiky a má záujem o zahraničné investície, napriek svetovej kritike zotrváva pri svojom tvrdom politickom režime.