ÚVOD

Veľká Morava vznikla na území bývalej Samovej ríše. Jej vznikom sa začali formovať nielen počiatky našich dejín, ale aj územia, ktoré sa stalo domovom a oveľa neskôr modernou republikou. Podľa môjho názoru, by každý človek mal poznať svoj pôvod. Je síce pravda, že mnoho dnešných Slovákov pochádza z úplne iných častí sveta a jeho predkovia sa mohli presťahovať na toto územie až napríklad po zániku Veľkej Moravy. Aj napriek tomu nie je na škodu vedieť, čo sa odohralo na tomto území. Aj napriek tomu, že príliš neobľubujem slovenské dejiny, tému som si vybrala, pretože ma z našich dejín zaujíma najviac. Taktiež mám prístup k literatúre, čiže som nemusela pátrať po knihách v knižniciach. Svoju prácu som rozdelila na tri kapitoly, počiatky, rozmach a zánik Veľkej Moravy.

1. Počiatky Veľkej Moravy

Prvým útvarom na území Slovenska, Moravy, časti Čiech a Rakúska bol kmeňový zväzok, ktorý založil franský kupec Samo. Asi dvesto rokov po páde Samovej ríše, vznikol prvý skutočný slovanský štát - Veľká Morava. Vznikla násilným pripojením Nitrianskeho kniežactva k Moravskému. Bolo to za vlády prvého známeho vládcu Nitrianskeho kniežactva, Pribinu. Vtedy Mojmír, vládca Moravského kniežactva vyhnal Pribinu z Nitry a ovládol jeho ríšu.

1.1. Pribina a Mojmír

Pribina bol prvý slovenský vladár s prvým písomne zachovaným menom na Slovensku. Filológom však robí veľký problém interpretácia tohto mena. Český filológ profesor Weingart, tvrdí, že by sa meno malo zapisovať Pribyna. Písomný prameň ho však zapisuje Priwina. Zapísal ho Nemec, čo značí, že zápis prispôsobil hornonemeckej alebo bavorskej výslovnosti. Aj Taliani zapisovali toto meno nejednotne, napríklad Briwino, Briuuinus Priwina, Bribina, Priuuinna. Slovenský filológovia však vždy meno zapisovali ako Pribyslav, Priba, Pribe, Priban, Pribin. Starý slovanský filológovia tvrdia, že meno pochádza zo slova byť, pribývať a označuje muža, ktorému pribúda sláva, moc, udatnosť alebo územie, čo by súhlasilo so slovanskými zvykmi. Neskôr filológovia začali uvažovať nad výkladom z prvého zápisu. Priwina slovansky Privina z praslovanského Pŕvina, čo by znamenalo prvorodeného syna. Tento výklad sa však neujal, pretože nebol dostatočne podložený, ale podnietil ďalšie hypotézy. Sovietsky akademik Trubačev tvrdí, že pôvodne meno znelo Pri-je-bina, čo by znamenalo nemanželský syn. Niekoľký filológovia túto teóriu potvrdzujú z latinskej podoby mena Privignus.

Pribina po porážke nejaký čas cestoval medzi príbuznými. Ľudovít Nemec, východofranský kráľ z rodu Karolovcov, udelil Pribinovi do léna, čiže mu prepožičal oblasť Blatného jazera (dnešný maďarský Balaton). Tu Pribina nechal vybudovať hrad, ktorý nazval Blatnohrad. Pribina postupne začal budovať kostoly a vo veľkom podporoval kresťanstvo. Nakoniec aj oblasť Blatenského jazera prešla do jeho vlastníctva a mohol ju odkázať synovi Koceľovi. Týmto sa začlenil do bavorského šľachtického zboru a už nebolo cesty k zmiereniu s Veľkomoravanmi. Pribina nakoniec padol v boji alebo bol zavraždený. Na jeho trón zasadol syn, Koceľ. O Mojmírovi sa nezachovali skoro žiadne informácie. S istotou sa dá určiť len pôvod jeho mena. Vzniklo zo slova mír, čiže mier, kľud, pokoj. Celé meno je teda odvodené zo slovného spojenia môj mier.

2. Rozmach Veľkomoravskej ríše

2.1. Rastislav a solúnsky bratia

Po slovansky ide o muža, ktorého sláva rastie. Keďže meno je zložené je kniežacie. Rastislav bol dosadený na kniežací stolec v roku 846 Ľudovítom Nemcom. Frankom sa pozdával preto, že bol jednak Mojmírov synovec, pretože potreboval na trón dosadiť niekoho z veľkomoravských veľmožov, aby zachoval mier, a jednak sa spriatelil s Karolmanom, Ľudovítovým synom a predpokladali, že bude udržiavať dobré vzťahy s Franskou ríšou. Avšak len čo sa dostal k moci začal sa zbavovať franskej nadvlády. Začal s franským duchovenstvom. Ľudovít Nemec to bral za vzburu a v roku 855 vyšiel proti Veľkej Morave. Rastislav sa utiahol do svojej hlavnej ale neznámej pevnosti. Tu útok odrazili a unavené Ľudovítove vojská potom prenasledovali. Ľudovít sa spojil s Bulharskom, kde vládol cár Boris. Veľká Morava bola teda ohrozená z východu aj západu a tak musel Rastislav konať.
Poslal k pápežovi do Ríma posla so žiadosťou o kňazov, ktorý však nebudú nemeckého pôvodu. Pápež Mikuláš však nechcel ísť proti Ľudovítovi Nemcovi a tak žiadosť odmietol. Preto poslal Rastislav pravdepodobne v roku 862 poslov k mladému byzantskému panovníkovi Michalovi III. Ten zobral žiadosť alebo skôr prosbu veľmi vážne a oslovil Konštantína Filozofa. Požiadal ho, aby sa tejto úlohy ujal spolu s bratom Metodom. Kde sa v Thessalonike, čiže Solúne, medzi Grékmi zjavili dvaja muži, ktorí hovorili sloviensky? Je viac než pravdepodobné, že ich matka so slovanským menom Mária, bola pôvodom Slovanka a od malička ich učila tomuto jazyku.

Konštantín sa narodil v roku 827. Po stredoškolských štúdiách študoval na najlepšej byzantskej vysokej škole pri chráme Hagie Sofie. Po ukončení štúdií odmietol ponuku kancelára. Ten mu dával za ženu dcéru s tým, že po svadbe sa stane správcom kniežactva. Konštantínovi bola nakoniec pridelená funkcia bibliotekára na vysokej škole Hagia Sofia. Odtiaľto však zakrátko doslova, ušiel a stal sa profesorom filozofie na carihradskej vysokej škole. Bol poverený aj diplomatickou misiou k Arabom. Po tom sa na trón dostal Michal, pretože matku, ktorá vládla za neplnoletého syna dal aj so sestrami zatvoriť do kláštora a ministra a kancelára, priateľa Konštantína a Metoda, Theoktista dal zavraždiť. Urobil tak na podnet svojho strýka Bardasa. Bratia sa chceli vyhnúť problémom a uchýlili sa do kláštora. Nepodarilo sa im to, ale pred Bardasom sa ich zastal Focius. Bol novou pravou rukou Bardasa, pôvodne bol vysokoškolským profesorom. Bratia boli nakoniec vyslaní s vládnym posolstvom do Chazarskej ríše. V roku 861 sa títo byzantský vyslanci vrátili do Carihradu, Michal ich vyslal na Veľkú Moravu, aby učili Slovanov čítať a písať.

Konštantín sa však úlohy ujal pod podmienkou, že majú vlastnú abecedu. Potom, čo mu Michal povedal, že nemajú reagoval vetou: Kto môže na vodu reči písať? A tak Konštantín vytvoril hlaholiku. Pomocou nej potom preložil celú Bibliu a pridal k nej Proglas- Predslov. Bola prvá báseň v slovienskom jazyku. Konštantín a Metod teda s preloženými knihami odišli v roku 863 šíriť vzdelanosť na Veľkú Moravu.

Učenie Biblie v „barbarskom jazyku“ spôsobilo zasadnutie v Benátkach. O tom sa dozvedel aj pápež Mikuláš a zavolal bratov do Ríma. Pápež však zomrel pred tým ako bratia prišli do Ríma. Nový pápež Hadrián II. bratov prijal a ich činnosť schválil. Dokonca sa v Chráme svätého Petra viedla bohoslužba v slovienskom jazyku. Konštantín však počas návštevy Ríma ochorel. Utiahol sa do kláštora, kde prijal rehoľné meno Cyril a zakrátko v roku 869 zomrel. Metod sa na žiadosť Rastislava, Svätopluka a Koceľa, vrátil na Veľkú Moravu ako biskup.

2.2. Bitka pri Devíne a Svätopluk

Keď v roku 864 Ľudovít Nemec opäť zaútočil na Veľkú Moravu, Rastislav sa stiahol na Devín. Rastislav bol tento krát porazený. Avšak Ľudovít nespravil z Veľkej Moravy východnú marku. Uvalil na ňu len vazalskú závislosť, taktiež nenamietal proti činnosti solúnskych bratov ani proti škole, ktorú tu zriadili.

Prvá písomná zmienka o Rastislavovom synovcovi Svätoplukovi pochádza z roku 869. Svätopluk spravoval územie dnešného Slovenska. Práve na toto územie napadol druhý prúd franských vojsk na čele s Karolmanom. O týchto udalostiach sa zachovali informácie v podobe Fuldských letopisov. Karolman sa však so Svätoplukom nakoniec spriatelil, čo považoval Rastislav za zradu. Rastislav naplánoval Svätoplukovu vraždu, ale Svätopluk sa o tom dozvedel. Na hostine, kde sa vražda mala uskutočniť odišiel od stola s tým, že ide na poľovačku. Rastislav ho chcel teda zajať tam, ale padol do vlastnej pasce. Svätopluk ho predviedol na Karolmanov dvor. V roku 870 Rastislava odviekli do Regesburgu, kde bol oslepený a zajatý na doživotie (pôvodne mal dostať trest smrti). Karolman samozrejme situáciu využil, onedlho zajal aj Svätopluka a uväznil ho. Obsadil Veľkú Moravu a za správcov vymenoval Viliama a Engelšalka. Avšak pod vedením kňaza Slavomíra sa obyvateľstvo vzbúrilo. Karolman Svätopluka pustil a poslal vojsko na čele s ním na Veľkú Moravu. Svätopluk však uzavrel tajnú dohodu so Slavomírom. Po príchode prešiel na druhú stranu a porazil bavorské vojsko a padli aj grófi. Aj ďalšie bavorské útoky boli odrazené, a tak bol v roku 874 vo Forchheime uzavretý mier.

2.3. Svätopluk a Metod

Medzičasom bol Metod väznení bavorskými biskupmi na čele so salzburským arcibiskupom Aldwinom. Na pápežský post však nastúpil mladý pápež Ján VIII., ktorý ihneď nakázal prepustiť Metoda, to bolo v roku 873. Taktiež odmietol akékoľvek diskusie s Ľudovítom Nemcom o Panónii, pretože ide o Metodovu provinciu, ktorá podlieha priamo Rímu. Avšak zakrátko pápež vydal zákaz slovienskej liturgie, čo bol problém pri budovaní cirkvi na Veľkej Morave. Svätopluk sa však rozhodol naďalej šíriť kresťanstvo v jazyku, ktorému ľudia rozumejú. Takisto aj Svätopluk vedel, že sa nemôže postaviť Franskej ríši za vtedajších podmienok. Preto začal „šíriť kresťanstvo“ do okolitých pohanských krajín a podmaňovať si okolité územia. Dôležitou časťou bolo pripojenie územia Čiech, kde stál na čele knieža Bořivoj. Bavorskí kňazi však vytušili nebezpečenstvo a rozhodli sa rozdeliť spoluprácu Metoda a Svätopluka. Oznámili Svätoplukovi, že Metod sa odkláňa od učenia rímskej cirkvi a je tým pádom kacírom. Svätopluk nevedel ako konať a tak sa obrátil na pápeža, ktorý mu však povedal, že Metoda si volá do Ríma, aby mu objasnil svoje učenie. Pápež súhlasil nielen s Metodovou, ale aj Svätoplukovou činnosťou a predchádzajúce nariadenie zrušil. Ale pripomenul, že evanjelium sa musí prečítať najprv po latinsky a až potom po sloviensky. Pápež však vyslal na Veľkú Moravu švábskeho biskupa Wichinga. Bolo mu pridelené nitrianske biskupstvo. Svätopluk to chápal ako zmierenie s bavorským duchovenstvom.
3. K zániku Veľkej Moravy

6.apríla 855 Metod zomrel. Na jeho miesto bol dosadený Wiching, ktorý u nového pápeža Štefana V., dosiahol zakázanie slovienskej liturgie. Metodovi učenci Gorazd, Angelár, Naum, Kliment a ďalší boli vyhnaní. Časť z nich bola predaná Židmi do otroctva, iní ušli do bulharského Preslavu alebo do Macedónie. Školu založili v meste Orchida a učenie sa šírilo aj do Kyjevskej Rusi. Metodovi žiaci však vo svojej práci pokračovali. Konštantínovu hlaholiku zjednodušili a nazvali ju cyrilikou, ktorá sa stala základom, napríklad aj azbuky.

Svätopluk taktiež naďalej pokračoval vo svojej politike. Na čelo Franskej ríše sa dostal mladý Arnulf. Svätopluk v tom videl príležitosť a v roku 890 sa s ním stretol na mierových rokovaniach v meste Omuntesperch, kde podpísali mierovú zmluvu veľmi výhodnú pre Veľkú Moravu. Arnulf to neskôr oľutoval a snažil sa zmluvu zmeniť, ale Svätopluka to nezaujímalo a tak Arnulf krajinu napadol. Bol to však útok neúspešný, pretože Veľkomoravania sa utiahli do hradísk. Arnulf zvolil inú taktiku. Zastavil dovoz soli na Veľkú Moravu, čo mu aj tak nepomohlo a preto zaútočil opäť vojensky. Ani tento krát nebol úspešný a skoro nevyviazol živý. Biskup Wiching však prešiel na druhú stranu a spolu s Arnufom chystal zradu. V roku 894 však Svätopluk zomrel. Zanechal po sebe synov Mojmíra II: a Svätopluka II.. Mojmír sa dostal na čelo ríše. Ale Česi rok po Svätoplukovej smrti prešli pod správu Franskej ríše. Arnulfovi sa podarilo odtrhnúť aj Panóniu.

Situáciu komplikovali aj nezhody medzi Svätoplukovými synmi. Starý priateľ ich otca, markgróf Aribo nahovorili Svätopluka proti Mojmírovi a ten prešiel pod ochranu cisára Arnulfa. A tak v roku 898 franské a české vojská vtrhli na Moravu. Mojmír sa po tejto udalosti rozhodol zasiahnuť proti bratovi. Nakoniec musel Svätopluk II. ujsť do Franskej ríše a naspäť sa už nevrátil. Onedlho však Arnulf zomrel a zanechal po sebe maloletého syna, ktorý nedokázal ríšu ubrániť pred nájazdmi Maďarov. Mojmír II. však poslal do Regensburgu poslov, aby uzavreli spojenie proti Maďarom, s Franskou ríšou. Bol uzavretý mier, ale už bolo prineskoro. Ríša sa pod nájazdmi Nemcov a Maďarov rozpadala. Nevie sa dokonca ani to, kde sa odohrala posledná rozhodujúca bitka. V bitke, ktorá sa odohrala v júli 907 sa už veľkomoravské vojská nespomínajú, čiže ríša musela zaniknúť už pred tým.

ZÁVER

Veľká Morava bola prvým skutočným štátnym útvarom našich predkov Slovienov. Je naozaj pozoruhodné, že sa už vtedy našli schopní vládcovia, ktorí viedli ríšu k rastu a rozmachu. Nakoniec ako aj iné väčšie a vyspelejšie ríše, našla aj Veľká Morava svoj zánik. Asi sa už nikdy nedozvieme prečo, takže musíme vychádzať z iných dejín, pretože tie sa koniec koncov opakujú. Napriek tomu Slovieni ako národ prežili, aj za cenu nespočetných útrap dosiahli vlastné územia a vytvorili si nakoniec samostatné štáty.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk