Výsledkom bolo, že Gréci považovali dórsky sloh za maskulínny (mužský) a iónsky štýl za feminín (ženský). Napriek tomu, Gréci, používali iónsky sloh aj pri monumentálnych stavbách. Prvé kolosálne chrámy starých Grékov boli postavené v iónskom slohu. Napr. Hérin chrám na ostrove Sámos a Artemedin chrám v Efeze. (oba okolo 560 PNL)

3. Korintský sloh
Korintský sloh je v mnohom podobný iónskemu slohu. Odlišuje sa len hlavicou, na ktorej sú okolo kalicha (kalathos) usporiadané do jedného alebo dvoch radov achantové listy, medzi ktorými sa vinú smerom k stredu a k rohom úponky (helices), ktoré sa zvíjajú pod doskou abaku do volút. Klavicu údajne navrhol koncom 5. storočia PNL Kallimachos a prvýkrát bola použitá v celle chrámu v Bassai. Vďaka svojím pohladovým plochám predčila korintská hlavica iónsku. V Klasickom období sa využíva výhradne v interiéri chrámu a až v Helenistickej dobe sa uplatňuje aj v exteriéri. Zdroje:

Microsoft Encarta Encyclopedia 2000: „Greek Art and Architecture“
Estetická výchova pre stredné školy
Wilfried Koch: Evropská architektúra
Donald E. Strong: Umenie Sveta – Antické Umenie.