- sloh, ktorý vznikol v polovici 12. storočia vo Francúzsku v oblasti Ile de France v okolí Paríža. Postupne sa rozšíril do všetkých európskych kresťanských krajín a ovládol Európu až do konca 15. storočia. Počiatok nového slohu súvisel s významným rozvojom miest, obchodu i remesiel a s rastom moci stredovekej šľachty. Strediskami stavebného umenia stavebné huty. Tu došlo k novátorskému využitiu stavebných prvkov predchádzajúcich období, ako sú rebrová krížová klenba či lomený oblúk, a ich pretvorenie na celkom nový sloh. Manifestom tohto slohu sa stala mestská katedrála. Lomený oblúk, ktorý sa stal charakteristickým znakom gotiky, prispel k vertikalizácii stavby a sústredeniu konštrukcie do spleti kamenných rebier a pilierov, čo umožnilo dovtedy nevídané odhmotnenie stavby. Na zachytenie bočných tlakov klenieb slúžil oporný systém. Les štíhlych oporných pilierov ukončovali fiály. Rozmerné okná boli dekorované kružbou a vyplnené farebnými sklami zaliatymi do olova. Vstupy do katedrály korunovali vimperky. Odstupňovaný hlavný portál aj celá stavba bola ozdobená realistickými sochami patrónov a svätcov. Chrliče mali väčšinou podobu pekelných príšer. Interiér katedrály bol zhmotnením súdobých predstáv o Božom kráľovstve. Bohato profilované piliere aj rebrá klenieb rytmizovali neurčito vymedzený priestor, zaliaty mystickým farebným svetlom. Obdobie gotiky je aj obdobím hradov a opevnených miest; budujú sa radnice, tržnice i kamenné domy. Najväčší rozkvet dosiahla gotika vo Francúzsku (napr. katedrály v Charters, Remeši, Amiense), v Nemecku (napr. katedrála v Kolíne nad Rýnom, Munsteri). Centrom európskej gotiky boli za vlády Karola IV. a Václava IV. aj Čechy (Katedrála sv. Víta na Pražskom hrade, Karlštejn). K vrcholným gotickým stavbám na Slovensku patrí Konkatedrála sv. Martina v Bratislave a Dóm sv. Alžbety v Košiciach.