- ručne tkaná textília, zvyčajne z hodvábu alebo z vlny, na ktorej nie je znázornený opakujúci sa vzor, ale zložité výjavy s ľuďmi alebo zvieratami. Veľkou érou tapisérií bolo 16. storočie, najmä vo Francúzsku a na dnešnom území Belgicka. Manufaktúra v Aubussone neďaleko Limoges sa v tých časoch preslávila najmä scénami z La Fontainových bájok. Obľúbeným námetom tapisérií boli aj výjavy zo života na dvore, z lovu, či náboženské a mytologické cykly. Tapisérie sa stali neodmysliteľnou súčasťou výzdoby renesančných a neskôr i barokových zámkov a palácov a stalo sa zvykom vešať ich počas cirkevných slávností v chrámoch. V 17. a 18. storočí bola bez konkurencie manufaktúra Gobelins blízko Paríža, ktorá vyrábala prepychové barokové tapisérie (gobelíny) navrhnuté Charlom Le Brunom pre dvor Ľudovíta XIV. Obidve centrá, Aubisson a Gobelins, existujú dodnes. Pojem „tapiséria“sa často prenáša aj na textilné obrazy urobené inou technikou, napríklad vyšívaním (tzv. tapisériá z Bayeux) alebo čalúnením. Vyšívaný gobelín alebo čistá čipka sa od tapisérie líši tým, že vyšitý obrazec nie je súčasťou podkladu. Podobne sa odlišujú aj textilné aplikácie, pri ktorých sa na tkaninu prišívajú alebo aranžujú iné kúsky látky. V 20. storočí si tapiséria osvojila novodobé výrazové prostriedky a rozvíjala sa nielen vo Francúzsku, ale aj vo Švajčiarsku, Československu, Poľsku, USA a v iných krajinách.