referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sergej
Piatok, 22. októbra 2021
Rozdiely medzi slovenskou a židovskou kultúrou
Dátum pridania: 10.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: akret
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 968
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 2.7
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 4m 30s
Pomalé čítanie: 6m 45s
 

Rozdiely medzi slovenskou a židovskou kultúrou

Slovo kultúra zväčša stotožňujeme s rôznymi druhmi umenia a skúmanie kultúry si teda predstavujeme ako poznávanie orientované týmto smerom. Ak však kultúru nejakej spoločnosti skúma sociológ, antropológ, či historik, zaujíma sa o to, či jej členovia uprednostňujú hromadenie bohatstva alebo spokojný rodinný život a lásku, akým jazykom hovoria, aké náboženstvo vyznávajú, aké pravidlá, zvyky a tradície riadia ich život, ako majú zorganizované školstvo, zdravotníctvo či hospodárstvo, ako sa k sebe správajú v každodennom živote atď. Samozrejme, budú ich zaujímať aj jednotlivé druhy umenia a ich miesto v živote tejto spoločnosti, budú sa musieť zaoberať jej históriou a porovnávať ju s kultúrou a históriou iných spoločností.

V Slovenskej republike nie je jasné či hodnotou jej obyvateľstva je hromadenie bohatstva a honba za kariérou alebo láska a spokojný život v kruhu rodiny. Závisí to od povahy daného človeka. A taktiež je to aj v židovskej kultúre. Oba národy hovoria inými jazykmi. Na Slovensku je to slovenčina a v Izraeli je úradným jazykom ivrit (novohebrejčina).

Náboženské zloženie obyvateľstva je celkom odlišné, pretože na Slovensku prevládajú kresťanské náboženstvá (katolicizmus, protestantizmus, ortodoxia) v Izraeli skôr etnické alebo islamské náboženstvá. Obidve náboženstvá sú monoteistické (veria v jedného boha). SR: rímskokarolíci-68,9%, evanjelici-6,9%, gréckokatolíci-4,1%, reformovaní kresťania-2%, pravoslávny-0,9%, a iné; IZ: židovské náboženstvo (judaizmus)-85%, sunnitský islam-13%, rozličné kresťanské cirkvi.

Talmud je veľká encyklopédia židovského učenia, ktorá obsahuje takmer celú židovskú tradíciu. Skladá sa z mišny a z gemary. Židovský zákon obsahuje súhrn nariadení kašrut, podľa ktorých sa potraviny delia na dovolené (košer) a zakázané (trejfe). Na Slovensku sa si ľudia môžu akurát vybrať či budú vegetariánmi alebo nie, ale inak je to na spôsobe života jednotlivca, čo môže jesť.

Židovský deň sa začína po západe slnka a týždeň sa začína v nedeľu. U nás sa deň začína po východe slnka a týždeň sa začína v pondelok. Slovenský rok má 12 mesiacov po 30-31 dní (február 28-29), ale bežný židovský rok má 12 mesiacov, ktoré majú 29-30 dní. Aby postupne nevznikol veľký rozdiel oproti slnečnému roku, je sedem ráz za 9 rokov priestupný rok, ktorý má 13 mesiacov. Slovenské mesiace: január, február, marec, apríl, máj, jún, júl, august, september, október, november, december. Židovské mesiace: nisan (marec–apríl), ijar (apríl–máj), sivan (máj-jún), tamuz (jún–júl), av (júl–august), elul (august–september), tišri (september–október), chešvan (október–november), kislev (november-december), tevet (december-január), ševat (január–február), adar (február–marec). Medzi slovenskými sviatkami a sviatkami židovskými je určitá spojitosť. Napríklad ich židovský sviatok Pésach sa zhoduje s našou Veľkou nocou, ale napríklad taký nový rok (Roš hašana) Židia oslavujú 1. a 2. tišri (september – október), ale my Nový rok slávime 1. januára. Alebo taká Chanuka (Sviatok svetiel) a Vianoce sú približne v ten istý deň, ale majú inú podstatu. Na naše Vianoce sa skôr podobá sviatok Purim, keď sa Židia navzájom obdarúvajú darčekmi.

V slovenskom hospodárstve sú hlavnými plodinami pšenica, kukurica, zemiaky, jačmeň a cukrová repa. Okrem čierneho a hnedého uhlia má krajina málo nerastných surovín, ale napriek tomu širokorozvinutý priemysel. K hlavným odvetviam patrí výroba priemyselných strojov a zariadení, motorových vozidiel a spotrebného tovaru. Krajina prechádza od štátom riadeného hospodárstva na trhové hospodárstvo. Izrael má v hospodárstve ťažké ekonomické problémy, ktoré pramenia z toho, že krajina vynakladá veľkú časť rozpočtu na obranu, a z časti na politickej situácie, čo zabraňuje obchodovaniu so susednými štátmi. Izrael je veľkým producentom a vývozcom citrusového ovocia. Značná časť poľnohospodárskych pozemkov sa zavlažuje a vyše 75% ornej pôdy obrábajú kolektívy (kibuce) a družstvá. Izrael má málo nerastných surovín, ale významným zdrojom devíz je spracovanie dovážaných diamantov. Dôležitú úlohu má turistický ruch – návštevy biblických miest. Školstvo a zdravotníctvo sú v obidvoch krajinách na dobrej úrovni.

Ešte by sa tu dalo veľa popísať o umení alebo o histórii, ktoré som tu nespomenula, ale aj napriek tomu som pri písaní tejto práce prišla na jednu vec. Židovská kultúra sa nedá oddeliť od náboženstva, viery. Aj keď niektoré veci, ktoré sa nám zdajú svetské, pre nich sú stále súčasťou náboženstva – či už to je stravovanie, umenie, rôzne zvyky, cestovný ruch alebo spolužitie rodiny. Všetko sa riadi podľa náboženských noriem. Pričom naša kultúra sa už v období humanizmu delí na svetskú a cirkevnú. A v niektorých prípadoch je táto cirkevná kultúra odsudzovaná a to len preto, že má niečo spoločné z cirkvou aj keď toto umenie alebo kultúra (sochy, obrazy, hudba atď) je veľmi kvalitná. Ale veď aj na Slovensku to bolo tak v minulosti ako v židovstve a ja si kladiem otázku: Prečo je to tak?

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.