Edgar Degas

Edgar Degas sa narodil 19. júla 1843 v ulici Saint-Georges v Paríži vo Francúzsku a zomrel 27. septembra 1917 na bulváre de Clichy v Paríži. Jeho pravé meno je Hilaire Germain Edgar de Gas. Bol to maliar, grafik a sochár, považovaný za jedného z hlavných predstaviteľov impresionizmu.

Narodil sa v rodine bankára talianskeho pôvodu narodeného v Neapoli. Matka mu pochádzala z francúzskej rodiny, ktorá emigrovala do New Orleansu. Zomrela, keď mal 13 rokov. Mal 2 sestry a 2 bratov. Bratia odišli tiež do Ameriky za vidinou lepšej práce. Pustia sa tu do obchodovania, spočiatku veľmi výnosného. Sestry sa vydali za talianskych aristokratov. Roku 1853 po úspešnej maturite vstupuje do Bariasovho ateliéru. Zapisuje sa na právnickú fakultu, ale v nasledujúcom roku štúdium zanechá.

V roku 1855 sa zapíše na Akadémiu krásnych umení. V roku 1859 odchádza na študijnú cestu, na tri roky, do Talianska, potom do Španielska a Spojených štátov až po New Orleans. Degas žije sám. Dokáže sa odpútať od formalizmu a akademizmu, ktorých myšlienky zo začiatku prijímal. Každý rok až do vojny v roku 1870 sa zúčastňuje Salónu. Zbližuje sa s Eliem Delaunayem, Paulem Duboisem, Gustavem Moreauem. V Louvri kopíruje Poussina a Holbeina, v Toskánsku florentské primitívi. Púšťa sa do veľkých kompozícií akademického razenia Nešťastie mesta Orleansu, Semiramis zakladajúca mesto alebo Dcéra Jeftova. Postavy sú ešte chladné, majú nehybné držanie tela.

Degas sa začína stretávať s mladými nezávislými umelcami, pričom rozhodujúci vplyv mal na neho Manet. Nedôveroval Monetovi a Renoirovi a nechápal Cezanna. Nezávislí, ako si spočiatku hovorili sa schádzali v kaviarni Guerbois, v avenue de Clichy. Po vojne roku 1870, ktorú Degas strávil ako delostrelec v obrannom bunkri v Paríži, sa opäť stretávajú. Po Degasovom návrate z Ameriky po prvý krát vystavujú r. 1874. V tejto dobe ešte stále maľuje portréty, ktoré už oživuje teplými farbami, pretože historické a symbolické obrazy ako Kancelária bavlnárskej spoločnosti v New Orleansu ho už omrzeli pred 10 rokmi. Za modely si vyberal tanečnice, žokejov, modistky, a dokonca aj prostitútky, pretože chcel zobrazovať spločenské mravy.

Jedno z prvých dostihových scén, ktoré zobrazil, bol obraz Chybný štart. Podanie zvieracieho tela je ešte neanatomické, plné chýb, podarilo sa mu však vystihnúť pohyb a kontrast v priestore medzi statickým hľadiskom a cválajúcimi koňmi.

Maliar takisto robil portréty. Ako jedno z najznámejších môžme spomenúť Žena s chryzanténami, je to odvážna kompozicia, kde ženu vytisol do pravej strany a ústredný motív tvorí kytica chryzantén. Máme dojem, akoby žena zasadla za stôl iba na chvíľu a každú chvíľu sa chystá odísť.

Téma divadla a baletu sa na Degasovych obrazoch objavuje pomerne často. Umelca tento svet fascinoval, objavuje tanečnice vo chvíľkach vypätia, pri skúškach, pri odpočinku – Skúška v opere na Paletierovej ulici, Orchester parížskej opery, Baletná škola, Primabalerína.

Určíte by stálo za to spomenúť aspoň niekoľko diel, ktoré však nemôžme zaradiť ani do jednej z týchto kategórií - Absint, Pedikúra, Speváčka z koncertnej kaviarne.

Vytvoril niekoľko obrazov prírody, ktoré však netvoril priamo v plenéri, ale čerpal zo svojich spomienok z pobytu v Bologni, kde mu príroda slúžila ako jediný zdroj inšpirácie – More, Plaz, Luka.

Na poslednej impresionistickej výstave vystavil umelec niekoľko aktov, ktoré zobrazujú česajúce alebo umyvajúce sa ženy - Kúpeľ, Toaleta, Vo vani, Česajúca sa žena.

Jeho najznámejšie dielo je Absint (1877). Pri tvorbe tohto diela mu pózovala herečka Ellen Andreová a grafik a milovník divadla Marallin Desboutin. Názov absint je podľa alkoholického nápoja absint, ktorý spôsobuje halucinogénne účinky a bol obľúbeným nápojom vtedajšej francúzskej aristokracie.

Degas je muž ateliéru. Nedôveruje práci v plenéri. Krajina nie je predmetom jeho záujmu, používa rekvizity, ktoré mu pomáhajú vytvoriť oveľa väčšie efekty. Ak sa teda v pozadí obrazu objaví nejaká krajina alebo námestie, je to iba scéna, ktorú si vytvoril. V ateliéri môže skladať a opäť rozkladať postavy, ako sa mu páči. Model donekonečna opakuje ten istý pohyb a v tom správnom okamihu ho zastaví. Ako pomôcku používa aj fotografiu.

Skúmal mnohé techniky maľby starých umelcov, ktorých obdivoval (Ingres). Popri tom sa mu podarilo nájsť v pasteli netušenú energiu a kombinuje ho s gvašom, temperou alebo olejomaľbou. Ako prvý pracuje s farebnou tuhou a štetcom súčastne. Podarilo sa mu navlhčiť pastel, tak že naň nafúka paru z vriacej sa vody. Niekoľkokrát zafixuje kresbu a opäť nanáša nové a nové vrstvy pastelu, čím dosahuje bohatú škálu farebnosti a presvitania. Degas úplne ruší formu, nadväzuje na Turnera hmlovou atmosférou. Nikdy nechápal nástup farby, ktorý vyústil vo fauvizmus. Jeho diela sú vždy duchaplné, jemné a úprimné, nikdy nie však naivné. Nikdy sa nesnaží preháňať.

Sochárstvo zaujme tohto maliara, nie však na sklonku života, aby hmatom zakryl jeho strácajúci sa zrak. Sochy robí aj pred rokom 1870, vymýšľa si nové postupy, uplatňuje nové materiály, spojovacie špagáty, konštrukcie. Prvé plastiky slúžia ako modely k obrazom z dostihov a neskôr vytvára aj drobné sochy tanečníc – Tanečnica naťahujúca si pančuchu, Španielsky tanec, Ťažný kôň, Vzpínajúci sa kôň, Umývadlo, Tehotná zrna, Veľká oblečená tanečnica, Školáčka.

Ku koncu života nanešťastie u neho vyvrcholila jeho očná choroba, kedy v roku 1900 takmer oslepol. Ale ako sám hovorí, nikdy nestrácal nádej: „Mal som príliš veľa plánov, a teraz sa naraz všetko zadrhlo, som bezmocný. A potom, stratil som niť. Myslel som, že vždy budem mať čas na to, čo som neurobil, na to, čo mi bránili urobiť pri všetkých mojich problémoch, a cez všetky svoje očné neduhy som nikdy nestrácal nádej, že sa jedného krásneho dňa do toho zasa pustím. Napchal som všetky svoje plány do skrine, od ktorej som nosil kľúčik stále pri sebe, a teraz som ten kľúč stratil...“ (Lassaigne J., Minervinová F.: Edgar Degas, s. 14. Odeon, Praha, 1985)