Išlo vlastne o singel s dvojitou A stranou – druhou skladbou na singly bola pieseň M.E.L.T.D.O.W.N od skupiny Billa Lloyda – SOUP. Bill Lloyd v súčasnosti pracuje u PLACEBO ako supporting-player na turné. Bruise Pristine sa neskôr dočkala reedície na ich vlastnom labely Elevator Music. Vznik skupiny PLACEBO je trocha nejasný. Brian ako sedemnásťročný odišiel do Londýna aby študoval drámu na Goldsmith‘s College. A práve v tomto meste sa začal odvíjať príbeh ich kapely. „Znova sme sa stretli na stanici metra South Kensington. Stefan tam bol s gitarou a ani za nič si nechcel zobrať moje telefónne číslo. Nakoniec si ho zo zdvorilosti vzal.“ Brian mal v ten večer vystúpenie na ktorom sa objavil aj Stefan a keďže zistili, že majú spoločného viac ako si spočiatku mysleli, rozhodli sa založiť skupinu s názvom ASHTREY HEART. Stefan zoznámil nakoniec Briana so svojím kamarátom zo školy Robertom Schultzbergom, ktorý sa posadil za bicie. A vtedy oficiálne vznikla skupina PLACEBO. Na tomto mieste treba povedať, že na niektorých prvých demách kapely hrá na bicie práve súčasný člen Steve Hewitt. Prvé vystúpenia však skupina absolvuje v zložení Brian, Stefan a Robert. 51 týždňov od ich debutového koncertu podpisujú nahrávaciu zmluvu na album so spoločnosťou Hut Recrodings a ďalšie dva mesiace strávia nahrávaním piesní v Dubline a Londýne. Do vydania albumu sa na trhu objavia ešte ďalšie dva single - Come Home vydaný na labely Deceptive Records 5. 2. 1996 a v poradí tretí s názvom 36 Degrees, ktorý uzrel svetlo sveta 3. 6. 1996, ale už pod hlavičkou Elevator Music, respektíve Hut Recordings. 17. júla 1996 vychádza ich prvý eponymný album a je to naozaj veľmi vydarený debut. Produkcie sa ujal Brian Wood, ktorý mal už za sebou spoluprácu s Liz Phair, či kapelami Jesus Lizard a Veruca Salt. Spoločnými silami sa im podarilo dosiahnuť dosť pestrofarebný zvuk, čo bolo prioritou nahrávania. Občas je možné začuť analógové syntetizátory, alebo taktiež zvuky hračkárskych nástrojov. Všetkému však vládne Brianov hlas, naboostrovaná gitara a hutná basová a rytmická linka. K albumu, ktorý by mohol mať podtitul protilátka Britpopu sa Brian vyjadruje takto: Chceli sme vás zobrať na výlet, cestu emóciami, na ktorej je niekoľko skrytých prekvapení. Je to album o sexe. O sexe v rôznych obmenách. Ľudia ho môžu nenávidieť, alebo ich môže otravovať, to by som bral. Viac by ma naštvalo, keby im bol ľahostajný. Väčšina textov a melódií vznikala v Brianovej spálni, z toho vyplýva, že za tento album nesie hlavnú zodpovednosť on sám.