Placebo

Skupina PLACEBO vznikla v dobe, keď mali Angličania celkom iné hudobné problémy ako zaoberať sa trojicou nováčikov, snažiacich sa odkrojiť si pre seba aspoň časť koláča zvaného popularita. Práve zúrila doba všemožných súbojov medzi Oasis, Blur a takisto Suede a na nejaké to spoznávanie prichádzajúcich nových tvárí akosi nezostával čas. Napriek tomu sa tejto neprehliadnuteľnej trojici podarilo vydobyť si už v tej dobe svoje miesto na výslní, na ktorom zostali doteraz. A prečo asi? Dôvodov je niekoľko, pre začiatok snáď ten „najviditeľnejší“. Skoro s istotou by sa dalo tvrdiť, že drvivá väčšina ľudí pri pohľade na fotku skupiny PLACEBO vyriekla vetu typu – Aha, tak to je tá speváčka, čo má taký zaujímavý hlas. Nó, a ešte k tomu je aj celkom pekná. Všetky tieto slová v podstate platia, iba na malú drobnosť. Tou maličkosťou je fakt, že krásavica hrajúca na gitaru a stojaca za mikrofónom je vlastne muž. Brian Molko, spevák, gitarista a hlavná postava skupiny sa narodil 10. 12. 1972 v Amerike ako syn Američana a Škótky. Označeniu leader nezostáva naozaj nič dlžný. Posúďte sami: Asi by som naozaj mohol byť rockovou sexy slečnou. Veľa ľudí si ma často mýli s dievčaťom a to je celkom zábavné. Hlavne vtedy, keď zistia, že som vlastne muž a začnú chvíľu pochybovať o svojej sexuálnej orientácii. Nemám však rád, keď sa niekto začne starať do nášho súkromia. Som oveľa šťastnejší, keď sa ostatným páči hudba, ktorú robíme a nestarajú sa o to, ako vyzeráme. A čo sa týka make-upu, používam ho z rovnakého dôvodu, ako ženy. Myslím si, že s ním vyzerám atraktívnejšie. Začal som s tým, už keď som mal jedenásť a úplne som tomu prepadol. Ak by som mohol poradiť, napríklad Maybelline je výborný na zvýraznenie očných rias, ale pre aktívneho muzikanta je najlepší Ultra-Moist Max Factor Long-Lasting. Ďalším členom tohto tria je hráč na basovú gitaru a klávesy, rodený Švéd Stefan Olsdal. Ten sa s Brianom stretol už keď mali jeden 11 a druhý 12 rokov. Bolo to na súkromnej škole v Luxemburgu, ktorú obaja navštevovali. Vtedy však o seba skoro nezavadili, za celých sedem rokov spolu prehodili iba pár slov. Problém bol v tom, že zatiaľ čo Stefan bol otvorený a mal veľa kamarátov, Brian bol utiahnutý a ako sám vraví, bol totálny looser. Posledným členom je Steven Hewitt, Angličan, ktorý má na starosti bicie. Na poste bubeníka však nie je úplne od začiatku. Skupine vychádza prvý singel -Bruise Pristine, vydanej v množstve 1000 kópií na labely Fierce Panda 30. 10. 1995.

Išlo vlastne o singel s dvojitou A stranou – druhou skladbou na singly bola pieseň M.E.L.T.D.O.W.N od skupiny Billa Lloyda – SOUP. Bill Lloyd v súčasnosti pracuje u PLACEBO ako supporting-player na turné. Bruise Pristine sa neskôr dočkala reedície na ich vlastnom labely Elevator Music. Vznik skupiny PLACEBO je trocha nejasný. Brian ako sedemnásťročný odišiel do Londýna aby študoval drámu na Goldsmith‘s College. A práve v tomto meste sa začal odvíjať príbeh ich kapely. „Znova sme sa stretli na stanici metra South Kensington. Stefan tam bol s gitarou a ani za nič si nechcel zobrať moje telefónne číslo. Nakoniec si ho zo zdvorilosti vzal.“ Brian mal v ten večer vystúpenie na ktorom sa objavil aj Stefan a keďže zistili, že majú spoločného viac ako si spočiatku mysleli, rozhodli sa založiť skupinu s názvom ASHTREY HEART. Stefan zoznámil nakoniec Briana so svojím kamarátom zo školy Robertom Schultzbergom, ktorý sa posadil za bicie. A vtedy oficiálne vznikla skupina PLACEBO. Na tomto mieste treba povedať, že na niektorých prvých demách kapely hrá na bicie práve súčasný člen Steve Hewitt. Prvé vystúpenia však skupina absolvuje v zložení Brian, Stefan a Robert. 51 týždňov od ich debutového koncertu podpisujú nahrávaciu zmluvu na album so spoločnosťou Hut Recrodings a ďalšie dva mesiace strávia nahrávaním piesní v Dubline a Londýne. Do vydania albumu sa na trhu objavia ešte ďalšie dva single - Come Home vydaný na labely Deceptive Records 5. 2. 1996 a v poradí tretí s názvom 36 Degrees, ktorý uzrel svetlo sveta 3. 6. 1996, ale už pod hlavičkou Elevator Music, respektíve Hut Recordings. 17. júla 1996 vychádza ich prvý eponymný album a je to naozaj veľmi vydarený debut. Produkcie sa ujal Brian Wood, ktorý mal už za sebou spoluprácu s Liz Phair, či kapelami Jesus Lizard a Veruca Salt. Spoločnými silami sa im podarilo dosiahnuť dosť pestrofarebný zvuk, čo bolo prioritou nahrávania. Občas je možné začuť analógové syntetizátory, alebo taktiež zvuky hračkárskych nástrojov. Všetkému však vládne Brianov hlas, naboostrovaná gitara a hutná basová a rytmická linka. K albumu, ktorý by mohol mať podtitul protilátka Britpopu sa Brian vyjadruje takto: Chceli sme vás zobrať na výlet, cestu emóciami, na ktorej je niekoľko skrytých prekvapení. Je to album o sexe. O sexe v rôznych obmenách. Ľudia ho môžu nenávidieť, alebo ich môže otravovať, to by som bral. Viac by ma naštvalo, keby im bol ľahostajný. Väčšina textov a melódií vznikala v Brianovej spálni, z toho vyplýva, že za tento album nesie hlavnú zodpovednosť on sám.

V septembri roku 1996 vychádza ďalší singel s názvom Teenage Angst, ktorí svojimi hitovými ambíciami začína napĺňať predzvesť vychádzajúcej hviezdy. V čase prvých zábleskov popularity majú už PLACEBO za sebou niekoľko zaujímavých koncertných vystúpení. V roku 1995 absolvovali napríklad niekoľko koncertov s kapelami Ash, Whale a Bush. V 95-tom potom predskakujú belgickým art-rockerom vil Superstars na ich anglickom turné. Oveľa významnejšie a pre budúcnosť dôležitejšie je koncertovanie s Davidom Bowiem na jeho cestách po Európe. Ten sa stal ich veľkým priaznivcom a aj neskôr ich prizval na hosťovanie na jeho poslednom turné. Tu by sme sa mohli pristaviť a povedať si niekoľko zaujímavostí, čo sa týka nástrojov, ktoré používajú. Brian má gitary naladené o pol oktávy vyššie a hornú E strunu dodatočne doladenú na úroveň struny A. Stefan využíva niekoľko zaujímavých efektov pri svojej dynamickej hre na basovú gitaru. Napríklad je to line-selector, ktorý vypína signál medzi piesňami a vďaka tomu spätná väzba nedosahuje maximálne výšky. Jedna z jeho basových gitár je zase akoby mix medzi klasickou basou a elektrickou gitarou. Je však ladená o jednu oktávu nižšie ako elektrická. To znamená, že dosahuje podobný zvuk ako Brianova sólová gitara. V rozprávaní sme sa dostali k ich prvému veľkému hitu, ktorý sa na trhu objavil 20. 1. 1997 a jeho názov je Nancy Boy. Hlavne táto pieseň im otvorila dvere do sveta veľkého showbusinessu – s piesňou Nancy Boy sa PLACEBO objavilo v programe britskej BBC – Tops Of The Pops, a doteraz ostala jednou z ich najznámejších, i keď Molko o nej hovorí: Je to najhroznejšia pesnička akú som kedy napísal. Ešte v septembri roku 96 opúšťa skupinu bubeník Robert a na jeho miesto okamžite nastupuje už niekoľko krát spomínaný Steve Hewitt. Aj jeho životopis nám ponúka niekoľko zaujímavostí, hlavne čo sa týka hudobnej kariéry. Steve je jediný rodený Angličan v skupine, pochádza z Northwichu, mesta vzdialeného iba pár kilometrov od Manchestru. Muzikantské skúsenosti zbieral ešte v čase, keď nikto z trojice nemohol tušiť, že budú svoje nápady realizovať spoločne. V sedemnástich rokoch sa dostal vďaka inzerátu a následnému konkurzu do skupiny Breed, s ktorou hneď absolvoval koncertnú šnúru po Nemecku a vydržal v nej šesť rokov. Popri tom stihol spolupracovať s vtedy rovnako začínajúcou kapelou Boo Radleys na ich prvom albume a neskôr bol taktiež zainteresovaný v skupine K-Klass, ktorá bola v období rokov 1991 až 94 dosť známym pojmom na poli tanečnej hudby. Spolu so svojou kapelou Breed absolvoval neskôr turné s Nickom Caveom k jeho albumu Let Love In.

Až vtedy zistil, že ani po šiestich rokoch snaženia sa nie sú vlastne nikým. Kvôli nedostatku peňazí, ktoré mu plynuli z hrania sa ocitol vo finančnej kríze a tú sa rozhodol riešiť tak, že sa zamestnal ako vodič kamiónu. Jeho rozhodnutie pravdepodobne ovplyvnil aj fakt, že jeho priateľka bola tehotná. Vedel však, že sa k hraniu určite raz vráti a táto možnosť sa mu naskytla práve po spomínanom odchode Roberta Schultzberga zo skupiny PLACEBO. Keď sa mu Brian ozval, ihneď súhlasil a následné dva týždne sedel doma a učil sa hrať piesne z prvého albumu. Na spoločnú skúšku im ostalo iba niečo vyše jeden a pol dňa a hneď potom sa kapela vydala na štvormesačné turné po 13-tich krajinách. Pieseň Pure Morning 3. 8. 1998 ako prvý singel z pripravovanej druhej dosky. Brian objasňuje význam skladby takto; Pieseň je o takých chvíľach, keď začína deň, vychádza slnko a všetci sú pripravený stráviť ďalších pár hodín v práci. Ty si však na dne a cítiš sa psychicky narušený celým okolitým svetom. Jediné, čo v tej chvíli potrebuješ, je aby bol niekto pri tebe, objal ťa a pomohol ti znova zaspať. Ku skladbe bol natočený aj veľmi pôsobivý klip, kde Brian stojí na rímse vysokej budovy a rozhoduje sa, či má skočiť, alebo nie. Nakoniec skočí, ale jeho let sa zastaví a on ostane stáť na stene domu, rovnobežne so zemou. Možno práve v tomto klipe sa odráža Brianovo tvrdenie, že PLACEBO, to je vlastne punk-pop pre váhajúcich samovrahov. Ešte pred vydaním očakávaného druhého albumu sa na pultoch objaví ďalší singel s názvom You Don´t Care About Us, vydaný koncom septembra roku 98. Existujú jeho dve verzie, ako to ostatne bolo už aj s predchádzajúcimi singlami. Na jednej z nich sa nachádzajú remixy skladby Pure Morning od kapely Les Rhytmes Digitales a tiež od pána menom Howie D. 12. októbra 1998 sa fanúšikovia skupiny konečne dočkali. Práve v tento deň sa v predajniach objavil druhý album skupiny PLACEBO s názvom Without You I´m Nothing. Label Elevator Music zostal nezmenený, zmenil sa však producent, Briana Wooda nahradil Steve Osborne. Album bol prijatý veľmi dobre a aj z kruhov kritikov vychádzali pozitívne ohlasy. Brian sa k nemu vyjadruje takto: Na novej platni sme sa chceli dostať trocha dopredu a nesnažiť sa kopírovať náš starší album. To by bolo veľmi jednoduché a v konečnom dôsledku by ma to asi dosť nudilo. Veď prečo by sme vlastne mali využiť iba časť našich tvorivých schopností a neposunúť sa niekam ďalej? To by bolo dosť hlúpe, nie? Druhý album je, rovnako ako debut, tiež prepletený sexuálnou tematikou, ale ide sa tu oveľa viac do hĺbky.

Dôležitým prvkom je tu hlavne rozoberanie vzťahov medzi ľuďmi, kde sa Brian štylizuje do rôznych postáv. Všetky texty sú opäť z jeho pera, avšak hudba vznikala kolektívnou prácou celého tria. Mám rád, keď si moje texty ľudia vysvetľujú rôznym spôsobom. Každý si tam môže nájsť ten svoj význam. Slová v textoch sú väčšinou o mojich emóciách, či zážitkoch. Ja sa pozerám na svet tak, že nič nieje len čierne alebo biele. Každopádne treba povedať, že ich druhý a zatiaľ posledný album je umiernenejší, väčšinou pomalší, smutnejší a celkovo viac hudobne dozretejší, čo však ani v najmenšom neuberá na kvalite toho prvého. V skladbe Scared of Girls, ku ktorej Brian dodáva: Pieseň je vlastne o pátraní po mužskej heterosexuálnej promiskuite. Otázka znie, flirtujú muži so ženami preto, že ich naozaj milujú, alebo je to z toho dôvodu, že sa ich vlastne boja, rovnako ako sa boja seba samého? To je typický Brian. Zaujímavá postavička so zaujímavými názormi na svet a hlavne, aj napriek svojmu neveľkému vzrastu, neprehliadnuteľná osobnosť v hudobnom priemysle. Aj napriek tomu, že po vydaní druhého albumu sa im chvály a pozornosti dostalo až až, všetci traja spoločne tvrdia, že sa veľmi nezmenili. Sú si vedomí toho, ako to vlastne showbusinesse chodí. Raz sa to všetko pravdepodobne zmení a tí, čo nás chválili, nás budú zanedlho kritizovať. My sa však nestaráme o to, čo sa o nás píše a stále ešte môžeme pokojne spávať. O tom, že sa im skutočne darí, svedčí aj fakt, že boli pozvaní na niekoľko koncertov megalomanského Popmart turné írskych U2 ako predkapela. Rovnakej úlohy sa zhostili aj na koncertoch Davida Bowieho. V januári 1999 vychádza singel Every You Every Me. Opäť je distribuovaný v dvoch verziách a na jednej z nich sa nachádzajú zaujímavé remixy tejto skladby od Sneker Pimps a Brothers In Rhytm. Po Every You Every Me nasledujú ešte dva single: Without You I’m Nothing, ktorý bol nahratý spolu s Davidom Bowiem. PLACEBO a Bowie spolu vystúpili v New Yorku, v Madison Square Garden, pri príležitosti Bowieho päťdesiatich narodenín. Posledným singlom z albumu je skladba Burger Queen Français, ide vlastne o poslednú skladbu - Burger Queen - z ich druhého albumu, len vokály boli prespievané do francúzštiny. Burger Queen, hovorí o bytí v zlom čase na zlom mieste: Keď niekedy pôjdete cez Luxembursko, rýchlo prejdite krajinou a nikde sa nezastavujte! Na albume sa objavuje ešte skrytý bonus Evil Dildo, ktorý obsahuje nie veľmi príjemný odkaz z Brianovho odkazovača: Hey motherfuker, I'm after you. I know where you live.

I will fuck you up the ass and I will sneak in to your room and cut your cock off and stuff it in my mouth and chew it up with my little teeth.
Ešte jedna téma, pre hudobníkov tak typická, zostala neotvorená. Samozrejme, že mám na mysli drogy, fenomén, s ktorým mala dočinenia drvivá väčšina muzikantov. Aj o Brianovi kolovali v bulvárnej tlači informácie typu - práve je na odvykacej kúre a lieči sa zo závislosti a podobne. Brian o tom hovorí: Skúšal som všeličo, to nepopieram a experimentoval som s rôznymi drogami. Väčšina informácií v tlači o nás a o drogách je však iba výmyslom novinárov. Nikdy som napríklad na koncertoch nehovoril, že berte alebo neberte drogy! To je každého osobná vec, čo so sebou spraví. Na otázku, čo si teda myslí o tom, keď si veľké množstvo hlavne teenagerov berie za vzor rockové hviezdy, odpovedá: Nemyslím si, že by muzikanti mali byť príkladom pre ostatných, čo sa tohto týka. Ich životný štýl je úplne odlišný od normálneho, ktorým žije väčšina ľudí. Mojou chybou bolo, že som bol dlho hrdý na to, ako žijem. My sme však rocková kapela, takže čo od nás očakávate?
Posledné správy o kapele hovoria, že sa pravdepodobne zúčastnia festivalu Big Day Out, kde budú zdieľať spoločné pódium s kapelami Marilyn Manson a Metallica. 16. 2. 1999 absolvovali na odovzdávaní cien britskej hudobnej akadémie spoločné vystúpenie s Davidom Bowiem, keď zahrali pieseň 20th Century Boy, ktorá sa nachádza na singly You Don´t Care About Us ako B strana. Michael Stipe zo skupiny R.E.M., ako výkonný producent si vybral PLACEBO ako jednu zo skupín, účinkujúcich na soundtracku k filmu Velvet Goldmine. Ich kolegami na disku sa stali kapely ako Teenage Fanclub, T-Rex, Roxy Music, ale aj speváci Lou Reed, Thom Yorke a tiež aj známy herec Evan McGregor. Film je o vzostupe, páde a návrate glamrocku a Brian so Steveom si v ňom dokonca zahrali členov fiktívnych glam-rockových kapiel. Rád hrám a dúfam, že takáto príležitosť sa mi naskytne častejšie. Potrebujem stále robiť niečo kreatívne, to bola vždy moja motivácia. Snáď sa k hraniu znova vrátim, veď nakoniec, vyštudoval som drámu v Londýne. Chlapcom sa naskytla aj druhá šanca zahrať si vo filme – išlo o film o Metal God, kde mali hraľ metalovú skupinu Judas Priest. PLACEBO však ponuku odmietlo nasledovne: Boli sme veľmi vzrušení keď sme dostali scenár k Metal God, ale potom sme sa dostali na stranu, kde sa vravelo niečo o vysokých kožených topánkach s remeňmi, takže hmm.. dovidenia, niekedy nabudúce. Nebudeme predsa behať po púšti oblečený v koži a obutý v nejakých hrozných čižmách. Je leto roku 2000 a na pultoch obchodov sa objavuje nový singel PLACEBO – Taste In Men, ktorý ohlasuje príchod nového albumu.

Je to skladba o niekom, koho partner opustil a jeho snaha o to aby sa vrátil. Podla Molka inšpiráciou pre singel bola skladba Wish od Nine Inch Nails: Wish od NIN bola trocha inšpiráciou. Počúvali sme ju keď sme pracovali na Taste In Men a vraveli sme si – urobme to také hrozivé, také nepočúvateľné. Ešte pred vydaním ich tretieho albumu sa 25.9.2000 na pulty dostáva ďalší singel Slave To The Wage. Molko o ňom hovorí: Táto pieseň je o individualite, o bytí samým sebou, o viere vo vlastné sny a v to, že ich môžeme dosiahnuť. Odmena potom bude oveľa väčšia ako keď bude robiť to, čo vám prikážu rodičia. Nájdi si dobrú prácu, ožeň sa, maj 2.4 detí, 1.2 zlatej rybky, 3.6 auta.. Pre mnoho ľudí je to synonymom osobného úspechu, avšak mnoho ľudí dosiahnu určitý bod v svojom živote a pýtaju sa: „To je ono? Toto som chcel?“
Je 9. októbra 2000, fanúšikovia sa konečne dočkali, do predaja sa dostáva tretí album PLACEBO – Black Market Music. Album sa na pultoch dlho neohrial a začal sa umiestňovať na popredných priečkach európskych rebríčkov predajnosti. Tento rok (2000) bol ako divoká jazda, Black Market Music, dosiahol svetový úspech. Prvýkrát sme dosiahli v Európe prvé miesto. Vo Francúzsku okamžite vyletel na prvé miesto. Vedeli sme, že máme lepší album ako Without You I’m Nothing, ale až taký úspech sme nečakali. Vždy chcete byť lepší ako v minulosti. Vidíme naše albumy ako mrakodrapy, ale toto je ako dve veže naraz – to je ako World Trade Center!
Commercial For Levi – skladba s príjemnou melódiou a zaujímavým textom, ktorý je skôr výpočtom všetkých excesov s ktorými PLACEBO prišlo do styku. Je to pieseň o chytení svojho priateľa za golier a povedaní mu: „Si môj priateľ, mám ťa rád, ale musíš si dať pozor a zmeniť sa, inak skončíš dosť zle.“ Inšpiráciou pre text bol jeden incident o ktorom Molko hovorí takto: Levi je náš zvukár. Mali sme koncertovať v Miláne a boli sme na večeri, kde som sa dosť opil a následne som vyliezol na Fiat zaparkovaný pri reštavrácii a začal som spievať Nancy Boya – v tom sa však objavil majiteľ a ja som chcel ísť za ním na druhý koniec cesty, kebyže ma Levi nestrhne, asi by ma prešlo auto. Zachránil mi žiovt a toto je moja malá vďaka. Na albume sa objavuje aj mierny politický podtón a to v skladbe Spite and Malice, ktorá bola inšpirovaná May Day Riots. Na albume sa miešajú tvrdšie zvuky gitár a príjemné melancholické melódie, ale aj rap, a to v Spite and Malice, kde hosťuje anglický raper Justin Warfield. Olsdal a Molko komentujú: - Na albume je rap, nemyslím, že by to nejaký fanúšik od nás očakával.

– Keď sa to dalo do obehu, fanúšikovia si mohli začať myslieť, že sa meníme v Limp Bizkit. Bože chráň! Na albume sa nájdu aj ďalšie fantastické skaldby ako Heamoglobin, ktorý pojednáca o smrti a samovražde, Narcoleptic o láske, alebo Peeping Tom o posadnutostí inou osobou, o voayerizme. Ďalším singlom sa stáva skladba Special K. Singel vyhádza 19. marca 2001. K pesničke bol natočený aj vydarený videoklip, kde sa zmenšený Brian vydáva do útrob ľudského tela. Special K je vlastne o láske a o drogách – o ich vzájomnom vzťahu. Po krátkej odmlke je vydaný posledný singel z albumu Black-Eyed, ktorý sa zaoberá detstvom, ktoré bolo poznačené nezáujmom rodičov – Molko prežil svoje detstvo v Luxemburgu, v internátnej škole, pretože jeho otec bol bankár, ktorý veľa cestoval. I’m forever black-eyed, a product of a broken home. Placebo ukončili turné v októbri 2001 v Londýne na Brixton Academy a vybrali si zaslúženú prestávku. Fanúšikom, zatiaľ neostáva čakať na nič iné, len na nový album. A nám na Slovensku, len to, že niekedy sa ukážu u nás alebo aspoň v tesnej blízkosti našich hraníc...

DISKOGRAFIA
albumy:
- Placebo (1996)
- Without You I’m Nothing (1998)
- Black Market Music (2000)

single:
- Placebo: Bruise Pristine 7’, Come Home, 36 Degrees, Teenage Angst,
Nancy Boy (2CD), Bruise Prisitne (2CD)

- WYIN: Pure Morning (2CD), You Don’t Care About Us (2CD), Every You
Every Me (2CD), Without You I’m Nothing (feat. David Bowie), Buger
Queen Français

- Black Market Music : Taste In Men (2CD), Slave To The Wage (2CD),
Special K, Black-Eyed

tracklisting:

- Placebo: 1. Come Home, 2. Teenage Angst, 3. Bionic, 4. 36 Degrees, 5. Hang On To Your IQ, 6. Nancy Boy, 7. I Know, 8. Bruise Pristine, 9. Lady
Of The Flowers, 10. Swallow, 11. HK Farewell (skrytý bonus)

- WYIN: 1. Pure Morning, 2. The Brich Shithous, 3. You Don’t Care About
Us, 4. Ask For Answers, 5. Without You I’m Nothing, 6. Allergic (To
Thoughts Of Mother Earth), 7. The Crawl, 8. Every You Every Me, 9. My
Sweet Prince, 10. Summer’s Gone, 11. Scared of Girls, 12. Burger Queen,
13. Evil Dildo (skrytý bonus)

- Black Market Music: 1. Taste In Men, 2. Days Before You Came, 3. Special K, 4. Spite and Malice, 5. Passive Aggressive, 6. Black-Eyed 7. Blue American, 8. Slave To The Wage, 9. Commercial For Levi, 10. Heamoglobin, 11. Narcoleptic, 12. Peeping Tom, 13. Black Market Blood
(skrytý bonus).

Linky:

http://www.thebsh.com - www.thebsh.com