Po anglicky toto slovo znamená nezmysel alebo výtržník. Toto označenie sa používalo pre nekvalitnú hudbu. Punk ako hnutie vznikal postupne, hoci za jeho vznik býva obyčajne označovaný rok 1976. Predovšetkým v Anglicku tento štýl nebol chápaný iba ako hudobná záležitosť, ale aj ako vec životného štýlu. Punkeri sa programovo stavali proti spoločnosti a propagovali protikladný životný štýl, keď kritizovali predovšetkým pretvárku a honbu za peniazmi. Tento životný štýl počas krátkeho času viedol k určitej pasivite a s hnutím sa často šírili drogy. Sťažňovým heslom punku je No Future!, žiadna budúcnosť. Zo strany vyznávačov punku je možné stretnúť sa s tvrdením, že základom punku je provokácia.
Po takmer 40. rokoch vývinu, punk výrazne menil svoju podobu a charakter. Kým v minulosti bol skôr záležitosťou undergroundu, dnes punk v niekoľkoročných cykloch ovplyvňuje dominantnú kultúru, hlavne módu. Z toho dôvodu je punková scéna rozdelená na niekoľko častí. Okrem štyroch vývojových vĺn existuje aj komerčná verzia punku, ktorá vznikla v polovici 90. rokov – tzv. neopunk. Tento štýl kvôli nízkemu veku poslucháčov je niekedy označovaný ako kinderpunk. Prívrženci neopunku často kombinujú prvky punkovej a skaterskej módy. Neopunkeri sú zväčša školopovinní, klasický alkopunk odmietajú. Najnovším punkovým prúdom je emo – emocionálny melodický punk. Jeho prívrženci obľubujú čiernu farbu, make-up, pričom štýlovo nadväzujú na gothic punk. V dnešnej punkovej subkultúre je citeľný aj vplyv iných subkultúr. Okrem klasických štýlov ako sú Ska, reggae a skinheads, dochádza k vzájomnému ovplyvňovaniu aj štýlmi gothic, skate a hip–hop.

Ženské pohlavie je v hnutí zastúpené v oveľa menšej miere, pričom mobilita do a von zo subkultúry má oveľa vyššiu frekvenciu ako u chlapcov. Napriek tomu, že výzor punkerov je často agresívny a sú terčom policajných represií z dôvodu hrozby pre spoločnosť, punk je sám o sebe apolitický. Politická aktivita je často obmedzená iba na účasť na [demonštrácia|demonštráciách]]. Menšia časť punku – anarchopunk je však politicky aktívna. V 90. rokoch bol punk veľmi aktívny na demonštráciách konajúcich sa proti zasadaniu Medzinárodného menového fondu, G8 a Svetovej Banky. Pre výtržnosti a stotožňovanie punkerov a anarchistov zo strany spoločnosti, anarchistické hnutie sa často od punku dištancuje a účasť punkerov na demonštráciách chápe negatívne. V posledných rokoch dochádza k expanzii punku do nových lokalít – hlavne Ázie. Kým punk v Japonsku má svoju dlhšiu tradíciu, novinkou je rast subkultúry v Malajzii a predovšetkým v Číne. Punková subkultúra dnes ma vlastné vydavateľstvá, časopisy, webové stránky, kluby, kde prežíva relatívne nezávisle na hlavnom prúde.Hlavným cieľom obliekania príslušníkov punkového hnutia bolo od začiatku predovšetkým šokovať ostatných. V začiatkoch u mnohých punkových skupín preto nájdeme svastiky. Neskôr, keď sa punk dostal do pozície odporcov fašizmu, mnohí členovia toto správanie ospravedlňovali tým, že cieľom bolo iba šokovať.

Rýchlo sa vyvinul iný štýl obliekania, ktorého vyznávači chodili oblečení v roztrhaných džínsoch a v tričku s nášivkou nejakej punkovej skupiny, často The Exploited alebo Sex Pistols. Veľmi častým doplnkom bola bunda krivák a obuv kanady. Všetko bolo doplnené veľkým množstvom spínacích špendlíkov. Punková móda vyvinula aj vlastné účesy, "kohúta"-číro, bodliny alebo rozstrapatené vlasy.

V priebehu 90. rokov 20. storočia došlo k rozvoju subkultúr a hudobných štýlov ovplyvnených punk rockom. V súvislosti s tým došlo aj k uvoľneniu vzťahu medzi hudobnou a módnou stránkou subkultúry, inými slovami každý sa správa slobodne a počúvanie najrôznejších hudobných smerov vychádzajúcich z punk rocku už nie je tak často spájaný s nejakým konkrétnym imidžom alebo štýlom obliekania.