Z pohľadu slovenského národa bolo zlomovým predovšetkým 19. storočie, v ktorom po prvýkrát Slováci sformulovali svoj vlastný politický program. Sľubný rozmach národného hnutia ochromilo rakúsko - maďarské vyrovnanie v roku 1867 a nadchádzajúce obdobie maďarizácie, ktoré trvalo plných 50 rokov. Až prvá svetová vojna zaktivizovala protirakúsko-uhorský odpor, ktorý vyvrcholil v roku 1918 vyhlásením deklarácie o spojení slovenského národa s českým národom do jedného celku - Československej republiky.V roku 1939 pod vplyvom medzinárodných udalostí na Slovensku vznikol samostatný Slovenský štát, avšak po skončení druhej svetovej vojny bolo Československo znovu obnovené. Rozhodujúcu moc v ňom postupne získala komunistická strana a až tzv.nežnou revolúciou v novembri 1989 prišlo k zvrhnutiu komunistickej diktatúry. Demokratická spoločnosť vyplavila na povrch viacero problémov, ktoré mali za následok rozpad spoločného štátu Čechov a Slovákov a vznik samostatnej Slovenskej republiky (1. januára 1993). Od mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie.


Štátne sviatky (sú zároveň dňami pracovného pokoja):

1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky
5. júl - Sviatok sv. Cyrila a Metoda
29. august - Výročie SNP
1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky
17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu


Dni pracovného pokoja:

6. január - Zjavenie Pána (Traja králi)
Veľký piatok
Veľkonočný pondelok
1. máj - Sviatok práce
8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom
15. september - Sedembolestná Panna Mária
1. november - Sviatok všetkých svätých
24. december - Štedrý večer
25. december - Prvý sviatok vianočný
26. december - Druhý sviatok vianočný
5 INFORMAČNÉ MINIMUM STREDNÉHO SLOVENSKA

Stredné Slovensko je:

• centrálna časť Slovenska, do ktorej sa zahŕňa Turčianska kotlina, Žiarska kotlina, Pliešovská kotlina, Zvolenská kotlina, Horehronské podolie, ako aj pohoria nimi zovreté a tiež západná (gemerská) časť Slovenského rudohoria



• tradične: Turčianska stolica, Zvolenská stolica (okrem južnej časti) a Gemerská stolica (okrem Juhoslovenskej kotliny)



• počas krajského zriadenia 1960 - 1990: Stredoslovenský kraj



• pre štatistické účely Eurostatu (od konca 20. storočia): RŠÚJ Východné Slovensko - štatistická oblasť NUTS 2; jej územie je tvorené územím Žilinského a Banskobystrického kraja.

1. Turčianska kotlina (v starších prameňoch aj Turčianska Záhradka) je kotlina na strednom Slovensku vymedzujúca región Turiec, ktorá zároveň zaberá plochu okresov Turčianske Teplice a Martin. Je to malé pretiahnuté územie zovreté z východnej strany pohorím Veľká Fatra, zo západu pohorím Malá Fatra, z juhu pohorím Žiar (s nadväzujúcou Hornonitrianskou kotlinou) a Kremnickými vrchmi. Na severe sa za pohorím krivánskej Malej Fatry nachádzajú Oravské Beskydy. Má predĺžený severo-južný tvar so šírkou približne 10 km a dĺžkou 30 km. Na území kotliny sa v dávnych dobách nachádzalo jazero, resp. more, o čom svedčia tunajšie bohaté vápencové ložiská s pomerne vysokým výskytom fosílií. Centrálnym vodným tokom, ktorý preteká naprieč celou kotlinou je rieka Turiec, ktorá sa vo Vrútkach vlieva do Váhu pretekajúceho jej severným okrajom a deliaceho Malú Fatru na dve časti.

2. Žiarska kotlina je geomorfologický celok na strednom Slovensku, je súčasťou oblasti Slovenské stredohorie. Na severe a severozápade ju ohraničujú Kremnické vrchy, na juhu Štiavnické vrchy a na západe Vtáčnik. Osou kotliny je rieka Hron. Najnižší bod územia leží v južnej časti kotliny, v údolí Hrona (cca 200 m n. m.). V Žiarskej kotline sú lokalizované dve mestá - Žiar nad Hronom a Žarnovica a 14 obcí. Prítomnosť Závodu SNP v Žiari nad Hronom vytváralo vzhľadom na stiesnenosť kotliny (cirkulácia vzduchu) jednu z najviac znečistených oblastí na Slovensku (emisie, prašnosť), k čomu značne prispievala aj frekventovaná cestná doprava. V súvislosti s neúmerne znečisteným životným prostredím zanikla v kotline obec Horné Opatovce. Stav životného prostredia sa po modernizácii ZSNP upravil a do prírody sa vracajú jej pôvodní obyvatelia.