LOUVRE
Múzeum v Louvri je výnimočné situovaním do mohutných historických priestorov, kde môžeme pozorovať architektonickú rozmanitosť. Nachádza sa v centre starobylej časti mesta Paríž, pozdĺž pravého brehu Seiny.
Múzeum zaberá prevažnú časť paláca, ktorý je tvorený komplexom budov, nádvorí, galérií a pavilónov. Začal sa stavať v polovici 16. storočia - v období vrcholnej renesancie - na mieste stredovekého hradu. V podzemí sú priestory, kde je možné vidieť základy tohto hradu, ktoré boli verejnosti sprístupnené po roku 1989, kedy bol dobudovaný nový - originálny vstup do múzea - sklená pyramída, ktorú dopĺňajú dve menšie po stranách a navzájom sú prepojené mramorovým obložením, v ktorom sú umiestnené fontány. V pyramíde sú umiestnené pohyblivé schody smerom do podzemia, kde je umiestnené informačné centrum múzea. Tu si môže každý návštevník sám zvoliť expozície, o ktoré má záujem. Jednotlivé krídla majú svoje názvy (napr. Richelieu), v informačnom sprievodcovi sú rôznofarebne označené a je tam uvedený grafický popis jednotlivých miestností (napr. Napoleonove izby, Grécke umenie, Rímske umenie, Korunovačné klenoty atď.). Návštevník tak nie je viazaný na "prikázaný smer prehliadky", ale v prípade otázok sa môže obrátiť na sprievodcu, ktorý je prítomný v každej expozícii. Zbierkové predmety sú rôznorodé, dá sa povedať, že všetko, čo kedy človek svojim umom a zručnosťou dokázal vytvoriť, môžeme dnes vidieť v Louvri. Po prehliadke múzea môžu návštevníci vojsť do mnohých obchodíkov so suvenýrmi, starožitnosťami alebo replikami slávnych diel, ktoré sa nachádzajú priamo v podzemí paláca.
Louvre sa stal múzeom už v roku 1793, v roku 1882 sa tu otvorili brány prvej umelecko-muzeologickej školy Ecole du Louvre. Súbor stavieb bol dokončený koncom 19. storočia a zachoval si celkovú jednotu, i keď v priebehu troch storočí sa vystriedalo na ňom viacero architektov a stopu tu zanechali aj štýly nastupujúcich generácií. Starý Louvre, Nový Louvre sú prepájané galériami, z nich každá má tri vnútorné nádvoria, voľne sa rozbiehajú do hlavicovite rozšírených stavieb Pavilónu Flóry a Marsanovho pavilónu. Po definitívnom presťahovaní dvora do Versailles roku 1678 sa Louvre stal tvorivým centrom a miestom verejných podujatí venovaných umeniu. Už v roku 1697 boli v priestoroch Veľkej galérie umiestnené zbierky modelov opevnených francúzskych miest a roku 1699 výstava Maliarskej a sochárskej akadémie. V rokoch dozrievania plánu múzea, ktoré by bolo prístupné širokej verejnosti, bola idea encyklopedistického hnutia a slúžil ako pokus pre činnosť, z ktorej sa vyvinula moderná muzeológia.
Časť paláca nazvaná Veľká galéria sa stala múzeom už v roku 1793, keď vydal Národný konvent dekrét o vytvorení Ústredného múzea umení (Musée Central des Arts), kde sa vyhradzuje právo palác Louvre vyhradiť pre umelecké a prírodovedné pamiatky. Myšlienka veľkého múzea sa stretla s medzinárodným nadšením, no v skutočnosti s kritikou a tak bolo múzeum v roku 1796 zavreté. Práce na znovu otvorení múzea pokračovali v roku 1799 a vrcholili otvorením Múzea starožitností. Roku 1800 sa sprístupilo prvé mimomaliarske oddelenie Louvru - Múzeum starovekého umenia. Za prvého riaditeľa múzea bol menovaný Vivant Denon. Tiež sa rozhodlo o zmene názvu na Musée Napoléon, a to v rokoch 1803 - 1815. Napoleon ako cisár sa pričinil o rozšírenie múzea až na 19 sál, prácami poveril Perciera a Fontaina. V tom čase sa pristúpilo k rozsiahlym stavebným úpravám priestorov a ich výzdobe. V roku 1811 sa otvorila Sála riek (na počesť narodenia rímskeho kráľa). V roku 1819 sa otvorili tri krídla na prízemí a západné, južné a východné na prvom poschodí spolu s dvoma monumentálnymi schodiskami Kolonády. V roku 1833 sa otvorilo ďalších deväť nových sál na prvom poschodí južného krídla, vyhradených predmetom z Egypta, nazvaných Múzeum Karola X. Roku 1852 sa cisár Napoleon III. ujal rozvoja múzea a na stavebné práce uvoľnil 25 miliónov frankov. Ukončil sa tak veľký projekt a priestor vyhradený pre múzeum sa výrazne rozšíril.
Na druhej strane sa však do priestorov Louvru nasťahovali aj rozličné inštitúcie, úrady, čo bolo v rozpore s programom z roku 1848, podľa ktorého sa mal Louvre zasvätiť umeniu a vedám. Múzeum sa premenovalo na Cisárske múzeum Louvre (Musée Imperial du Louvre). Na prvom poschodí Kolonády cisár zriadil Múzeum panovníkov. V roku 1857 bola otvorená aj budova Nového Louvru, kde sa postupne budovali rôzne sály. V polovici 19. storočia sa v Louvri na prízemí Štvorcového nádvoria usporiadalo 6 mimomaliarskych expozícií: Grécko-rímske pamiatky, Moderné sochárstvo, Americké múzeum, Asýrske pamiatky, Múzeum odliatkov, Egyptské pamiatky, neskôr renesančné sochárstvo a Sála bronzov. Architekt Lefuel robil ďalšie stavebné zásahy po požiari a povstaleckom hnutí a začal rekonštrukciu Veľkej galérie a tiež Pavilónu a krídla Flóry, ktorého 40 sál zaplnil roku 1875 Geografickou výstavou. Riaditeľ múzeí Henri Verne vypracoval roku 1926 plán úplnej reorganizácie výstav, zahrňujúci aj stavebné práce. Tento plán sa podarilo dokončiť až v povojnovom období. Roku 1933 sa slávnostne otvorila priestranná sála Školy Louvru, neskôr ďalších 40 nových alebo zrekonštruovaných sál. Až po II. svetovej vojne sa pokračovalo s realizáciou druhej časti programu prestavby, kedy sa sprístupnili obnovené sály Daruova, Mollienova a Dennonova. V roku 1969 sa otvoril Pavilón Flóry. Veľkí zberatelia z radov panovníkov: František I. z Valois, Henrich IV. Bourbonský, Mária de Medici, kardináli Richelieu a Mazzarin, Ľudovít XIV Bourbonský. Títo zhromaždili skvosty talianskej renesancie, francúzskeho a európskeho "zlatého" 17. storočia.
Významné udalosti: V roku 1765 bola v znesená požiadavka založenia múzea a formulovala sa ako jasný muzeologický program v IX. Zväzku Diderotovej Encyklopédie v zmysle novej myšlienky o využití korunných zbierok pre rozvoj umení a vied. Diderot navrhol v prízemí Louvru sochárske diela, vo Veľkej galérii maľby, v severnom trakte modely pevností a inde kabinety prírodopisu a medailí. V roku 1819 bola otvorená Veľká výstava priemyselných výrobkov, ktorá je umiestnená v troch krídlach Starého Louvru, v roku 1823 nová expozícia priemyselných výrobkov. V roku 1895 bolo založené Združenie národných múzeí, združujúce Louvre a 11 francúzskych múzeí. V roku 1933 bol vydaný generálny katalóg múzea, ktorý uvádza 173 000 diel zo zbierok rozličných oddelení, vrátane maliarskych zbierok.
Pestrosť zbierok Louvru sa dá pripísať dlhodobému zhromažďovaniu umeleckých diel z celého sveta. Základné poslanie - byť permanentným inšpirujúcim východiskovým bodom pre rodiace sa umenie, sa stalo krédom aj pre mnohé iné múzeá sveta. Dnes Louvre vlastní obrovské množstvo zbierkových predmetov a vyše 5000 diel maliarskeho umenia. V posledných rokoch však Louvre zaznamenáva pokles návštevnosti. V roku 2000 eviduje múzeum 6,1 milióna návštevníkov, v roku 2001 vidieť pokles na 5,2 milióna, čo odborníci odôvodňujú aj septembrovými udalosťami v USA.
Louvre – od roku 1793 patrí k najslávnejším múzeám na svete. V jeho zbierkach nájdeme obrazy z 13. – 19. st., štýlový nábytok zo 17. – 19. st. a tiež grafickú zbierku bankára Jamesa de Rothschilda. Sklenou pyramídou, slúžiacou ako hlavný vchod, vysokou 22m (675 okien) prejdeme do pavilónov ako Richelie, Sully, Denon, palác, ktorého najstaršie časti sú z r. 1200. Starý Loure – dvor v tvare štvorca obkolesený budovami. Najstaršia časť paláca je Lescotova fasáda – majstrovské renesančné dielo. Samotné múzeum skrýva skvosty ako obraz Mona Lisa od Leonarda da Vinci, sarkofág z Cervetera zo 6. st. pred n. l., asýrske okrídlené zvery z 8. st. pred n. l., fragmenty sôch z aténskej Akropoly, Michelangelových Spútaných otrokov, Dürelov Autoportrét, diela Boticelliho, Giotta, Raffaela, Rembranta., Goyu atď.
ČO NÁJDEME V MÚZEU
1. Etruské umenie
2. Orientálny starovek.
3. Egyptský starovek
4. Grécke sochy
5. Antické bronzové figúry
6. Zbierka rímskych sarkofágov z 2. a 3.stor. n.l., fresky a mozaiky zRíma a Grécka
7. Grécka keramika
8. Skulptúry z 12.-19. storočia
9. Španielske maliarstvo z 14.-18.stor.
10. Nemecké a holandské pozdnogotické a renesančné maliarstvo
11. Flámske a holandské maliarstvo zo 16. a 17. stor.
12. Talianske maliarstvo 13.-16. stor.
13. taliansky majstri 17. storočia
14. Francúzke maliarstvo 16.-19. storočia
15. Remeselnícke umenie a nábytok
16. Zvyšky francúzskeho korunovačného pokladu
