Pulp Fiction
Seminárna práca: Pulp fiction – dej a zaujímavosti
Pulp Fiction: Historky z podsvetia Originálny názov: Pulp Fiction Krajina: USA Rok: 1994 Minutáž: 154 minút Rozpočet: 8 000 000 $ Zárobok: 213 928 762 $ Réžia: Quentin Tarantino (nominácia na Oscara) Scenár: Quentin Tarantino, Roger Avary (Oscar) Kamera: Andrej Sekula Hrajú: John Travolta (nominácia na Oscara), Samuel L. Jackson (nominácia na Oscara), Uma Thurman (nominácia na Oscara), Bruce Willis, Ving Rhames, Tim Roth, Amanda Plummer, Christopher Walken, Harvey Keitel, Quentin Tarantino, Eric Stoltz, Rosanna Arquette, Maria de Medeiros, Frank Whaley, Steve Buscemi, Alexis Arquette)
•Nakrúcanie: začiatok 21. september 1993, Los Angeles •Premiéra: máj 1994, filmový festival v Cannes •Štart v kinách USA: 14. október 1994
Pulp Fiction: Historky z podsvetia je gangsterská čierna komédia z roku 1994 režiséra Quentina Tarantina a práve tento film sa dá nazvať jedným z najkultovejších filmov všetkých čias. Je typický tým, že obsahuje štyri nezávislé dejové línie - Vincent a Jules; Mia; Butch; a Honey Bunny a Pumpkin, ktoré nie sú chronologicky usporiadané, a až na konci filmu sa odhalí súvis mezi nimi.
Príbeh sa začína v aute dvoch gangsterov - Julesa Winnfielda (Samuel L. Jackson) a Vincenta Vegu (John Travolta). Rozprávajú sa o Vinceovom pobyte v Amsterdame a chystajú sa na kšeft, ktorý musia vybaviť. Prídu do bytu malých zlodejíčkov, ktorí okradli ich šéfa, Marcellusa Wallacea. Jedného nechajú nažive, dvoch zastrelia. Zrazu sa z kúpeľne vyrúti štvrtý a vyprázdni celý zásobník smerom na Vincea a Julesa, ale nikoho z nich netrafí. Keď ho zastrelia, vezmú kufrík a preživšieho zlodejíčka, ktorého Vinc nechtiac zastrelí v aute. To je celé od krvi, musia sa schovať a jediné miesto kde sa to dá je dom Julesovho známeho Jimmyho (Quentin Tarantino).
Ten z ich návštevy nie je nadšený a aby sa vyhli stretnutiu s jeho ženou, musia situáciu vyriešiť čo najskôr, zavolajú šéfovi a ten im pošle pána Wolfa (Harvey Kietel), ktorý rieši problémy. S jeho pomocou sa po hodine ocitnú umytí ale bez auta na ceste za šéfom. Zastavia sa na raňajky v bistre, ktoré je práve prepadnuté mileneckým párom lupičov. Jules, ktorý považuje za zázrak, že prežil ranný útok štvrtého zlodejíčka, a chce sa zmeniť, dá lupičom všetky svoje peniaze a príučku o tom, že kradnúť je zlé.
Keď sa konečne dostanú k šéfovi, stretnú sa tam s boxerom Butchom (Bruce Willis), ktorému Marcellus zaplatí za prehru v najbližšom zápase. Večer toho istého dňa berie Vinc ženu odcestovaného Marcellusa, Miu (Uma Thurman) na večeru. Tam sa rozprávajú, vyhrajú súťaž v twiste, ale keď sa vrátia, Mia sa predávkuje heroínom a Vinc ju zachráni adrenalínovou injekciou do srdca. Dohodnú sa, že sa to nik viac nedozvie a rozídu sa. O pár dní Butch Coolidge, boxer, ktorý neprehral zápas, v ktorom mal Marcellusom zaplatené za prehru, uteká a chce so svojou francúzskou priateľkou Fabienne utiecť z krajiny. Tá však pri balení vecí v dome zabudla Butchove zlaté hodinky, ktoré sa v ich rodine dedili po generácie a mal k nim hlboký citový vzťah. Butch sa preto vracia domov, kde ho už čaká Macellusov zabijak - Vincent. Butch ho zastihne nepripraveného a stane sa zo scenáristického hľadiska mimoriadne zaujímavá vec - doterajší hlavný hrdina je zabitý svojou vlastnou zbraňou a funkciu nositeľa deja po ňom preberá iná postava, nový hlavný hrdina.
Butch si vezme hodinky a ide preč. Cestou náhodou stretne samotného Marcellusa, s ktorým sa začnú mlátiť, až skončia v obchode patriacom podivnému človeku. Ten ich so zbraňou v ruke zviaže v podzemí svojej predajne (ktoré pripomína skôr výjav z fantázie nejakého sado-masochistu) a zavolá svojho brata Zeda, aby spoločne pripravili svojím obetiam veľmi nepríjemné chvíle. Butchovi sa podarí vyslobodiť a pomôže aj Marcellusovi, ktorý je mu za to vďačný a považuje ich účty za vyrovnané. Butch berie Zedov chopper a odchádza s Fabienne z mesta a príbeh končí.
Práve posledná časť s Butchom, Marcellusom a dvoma homosexuálnymi tyranmi je jedným z vrcholov intertextuality tohto filmu. Záporné postavy sú tu dvaja bratia z amerického juhu s veľmi podivnými záľubami, ktorí pripomínajú postavy kanibalov z klasického Texaského masakru motorovou pílou. Scéna v ktorej si Butch po svojom vyslobodení v obchode vyberá stále účinnejšiu zbraň a každá z týchto zbraní predstavuje samostatný odkaz na nejaký film, či žáner (až po finálnu katanu, typickú zbraň Tarantinových milovaných samurajských filmov); a hlavne: celá sekvencia v pivnici obchodu je veľkou poctou talianskym giallo hororom zo sedemdesiatych rokov.
Najdôležitejšia na tomto filme je však štruktúra jeho narácie. Tarantino svoj príbeh nepredkladá v chronologickom poradí, teda tak ako som ho pomerne podrobne prepísal vyššie, ale časovú postupnosť poprehadzoval. V Pulp Fiction časové sú postupnosti pomiešané veľmi premyslene tak, aby divák mal falošný pocit, že videl happy end. Vo filme vidíme najprv začiatok lúpeže v bistre, potom Julesa a Vinca ako vybavujú kšeft so zlodejíčkami, ich stretnutie s Butchom u Marcellusa. Potom nasleduje Vincova večera s Miou, jej predávkovanie a záchrana. Ďalšou kapitolou je celý Butchov príbeh, vrátane flashbacku do jeho detstva a Vincova smrť. V poslednej kapitole sa vraciame k raňajšiemu kšeftu Julesa a Vinca, nešťastné zabitie posledného zlodejíčka, stretnutie s Wolfom, vyčistenie auta, ich raňajky v bistre, jeho prepadnutie a Julesovo poučenie lupičského páru. Film končí zdanlivo optimisticky - Julesovým a Vincovým odchodom z bistra, "v ústrety ďalším dobrodružstvám a ružovým zajtrajškom". Ako vidno, vyznenie filmu je úplne iné ako vyznenie príbehu prepísaného v reálnej časovej následnosti, divák si pri optimisticky ladenom závere ani neuvedomil, že pár desiatok minút pred tým videl smrť svojho (anti)hrdinu.
Tarantino svoje príbehy poprehadzoval veľmi premyslene tak, aby neprezrádzal nič dopredu. Šikovne vymyslel aj okamžité vtiahnutie diváka do deja, úvodný dialóg Pumpkina a Honey Bunny sa končí v najnapínavejšom momente, vo chvíli keď vytasia zbrane a zakričia "Toto je prepad!" sa začína iný časový úsek iných hrdinov. Tým hneď na začiatku filmu dáva režisér najavo, že lúpež na ktorú sa jej aktéri pripravovali takým siahodlhým dialógom, bude pokračovať a diváci sa na ňu môžu tešiť. Divákom neprekáža že si na ňu budú musieť počkať až do záveru filmu, pretože to nevedia, sú však už od začiatku filmom zaujatí, lebo sú zvedaví ako to dopadne. Tarantino komponuje svoju skladačku zvoľna, jeho poviedky sú viac-menej samostatné príbehy, ktoré sa síce odohrávajú v tom istom svete, majú však každá svojich vlastných hrdinov (pokiaľ v prvej poviedke bol hlavným hrdinom Vincent Vega, v druhej je to Butch Coolidge a v tretej (a rámcovaní) predovšetkým Jules Winnfield). Každý z týchto príbehov by fungoval aj sám osebe, spolu však dávajú úplne iný, komplexný mozaikovitý obraz o bežnom živote mafiána, ktorý je chronologicky poprehadzovaný tak, aby čo možno najviac zaujal.
Tarantino nepoukazuje na "minulosť" a "prítomnosť", predkladá rôzne časti svojho príbehu v poradí, ktoré sám uznal za vhodné, stále však ide len záznam udalostí, ktoré sa odohrali v určitom časovom úseku, ale ani o jednej z jeho poviedok sa nedá povedať, že sa odohráva "teraz", kategória prítomnosti je pre Tarantina nezaujímavá.
Zaujímavosti
Tajomný kufrík
Divák má možnosť zahliadnuť niekoľko záležitostí týkajúcich sa tajomného ukradnutého kufríka, ktorého sa zmocnia Jules a Vincent, aby ho vrátili svojmu šéfovi. Najnápadnejším je použitie satanského čísla 666 ako kombinácie na číselnom zámku. Režisér Tarantino sám tvrdí, že neexistuje vysvetlenie ohľadom obsahu tajomného kufríka. Pôvodne mal obsahovať diamanty, ale to bolo príliš triviálne. Jednou z hypotéz je, že Brett kúpil od Marcellusa jeho dušu a Marcellus ju chcel späť, tak dal Bretta zabiť. Pri epizóde ráno v reštaurácii Jules Pumpkinovi povie, že je v kufríku „šéfova špinavá bielizeň“, čo môže naznačovať, že táto hypotéza sa zakladá na reálnom podklade. V neposlednom rade, medzi špekuláciami je aj možnosť, že v kufríku sa nachádzajú zlatý oblek Elvisa Presleyho z Pravdivej romance, ukradnuté diamanty z Gaunerov, prípadne darček Marcellusa manželke - ukradnutý Oscar.
Vo filme je neuveriteľne veľa popkultúrnuch odkazov. Kniha ktorú Vincent stále čita na záchode je román Modesty Blaiste o sexi agentke (ženská verzia James Bonda) v nej vrah v ktorý pred zabitím obete cituje bibliu (nepripoína vám to nejakú scénku vo filme). Keď Butch drží katanu a vyzíva toho analgrázela aby si zobral zbraň cituje tarantinov najoblubenejši film western Rio Bravo. Citátch o kliešťach a letovačke je z filmu Charley Varric. Titulky su napodobnenov tituliek s filmu Policewoomen. Vidno že Tarantino vybrakoval pár videopožičovní.
Tarantino vraj rád ukazuje svoj dobrý vzťah k drogám. Aj preto sa scénka keď si Vincent pichá heroín považuje doslova za krásnu a precíznu napriek tomu, o čom je.
Pre tých čo sa čudujú ako mohol taký profík ako Vincent Vega, nechať takto ležať zbraň a ísť sa vy..toto. Ale on to neurobil, tá zbraň nebola jeho, bola to Marcellova zbraň (Jules sa vzdal „kariéry“ tak musel Marcellus pomôcť Vincentovi). Keďže Vincent nebol v byte sám neprekvapilo ho keď Butch vošiel. Ale Marcellus bol kúpiť kávu (viď keď ho Butch prešiel na prechode - nesie dve kávičky)
Cigaretky Red Aplle. Tarantino si často vymýšla obchod.značky, ktoré následne používa v svojich ďalších filmoch. V Pulp Fiction sú to Red Aplle, ako značka cigariet, ktoré si kupuje Butch po rozhovore s p.Walacom. V ďalšej scéne fajčí túto istú značku Mia, v reštike s Vincentom. Red Aplle fajčí aj Pumkin (Ringo). Bilboard na túto značku sa objavil aj vo filme Kill Bill.
I love U Honey Boney V Pulp Fiction sa odohrávajú v podstate tri nezávislé príbehy, ktoré sa ale Q.T. snažil spojiť. Napr. : v prvej scéne Pumpkin a Honey Boney, vidno v zábere Vincetna ako ide na záchod s knihou v ruke, čo sa odohráva podstatne neskôr pri debate s Julesom.
Zedova motorka má meno Grace (na nádrži), podľa Q. priateľky, ktorá sa tak volala (ktorú mal keď točil Pulp Fiction)
Tarantino ma slabosť na ženské chodidla.Vo filme veľa krát chodí Mia bosá - podobne aj v iných jeho filmoch napr. Kill Bill, Death Proof...
|