Ďalšie filmy:
Demolácia domu, Kúpanie v mori, Hra s kartami a podobne…
Dodnes sa zachovalo 1200 archívnych snímok týchto tvorcov, do dejín kinematografie však natrvalo vošli predovšetkým dva – už spomínaný Príchod vlaku a Postriekaný striekač.


Filmovú projekciu niektorých filmov si je možné pozrieť na stránke http://www.sgproduction.sk , kde sa však treba preklikat k jednotlivým projekciam nasledovnou cestou: VIDEOINFO – FILM A TV – YOU TUBE VIDEOS – FILMY LUMIEROVCOV


Životopis bratov Lumiérovcov

Auguste Marie Louis Lumière sa narodil 19. októbra 1862, v Besançone, vo Francúzku. Jeho mladší brat a neskôr aj spolupracovník Jean Lumière, sa narodil 5. októbra 1864, v rovnakom meste. Bratia mali aj dvoch ďalších súrodencov – sestru Jeane, a brata Èdouarda, ktorý zomrel pri pilotovaní lietadla počas 1. svetovej vojny. Lumiérovské deti ovplyvnili umelecké a technologické záujmy ich otca, Claude-Antoina (známeho ako Antoine) Lumière, maliara a cenami oceneného fotografa. V roku 1860 Antoine založil jeho vlastné štúdio v Besançone, kde stretol a neskôr sa aj oženil s Jeanne-Josèphine Costille. Po čase začal spolupracovať s iným fotografom v Lyone v roku 1871, a v nasledovných rokoch bol za svoje fotografie oceňovaný prestížnymi oceneniami na miestach ako sú Paríž či Viedeň. A túto vášeň zdedili aj jeho synovia Auguste a Louis, ktorý boli po celý život taktiež zanietenými fotografmi.

Antonie Lumière si všimol záujem svojich synov, a časom bratia rozvinuli svoj vlastný zmysel pre detaily a obaja sa ujali firmy s organickou chémiou. Lenže zatiaľ čo Auguste dával prednosť biochémii a medicíne, Louis sa viac nadchol pre fyziku. Počas štúdia na Martinière Technical Schoul Louis sa presadil ako najlepší študent triedy v roku 1880. Bolo to už za školských čias, čo Louis začal pracovať na zdokonalení fotografickej dosky. Originálne, “mokré“ fotografické dosky boli jediným dostupným prostriedkom pre fotografiu, tieto však boli nevyhovujúce, nakoľko si vyžadovali zaobchádzanie v tmavej miestnosti ihneď pred aj po osvetlení dosky. Nová a vhodnejšia “suchá“ doska, bola vynájdená v 70tych rokoch 19. storočia a následne sa dostala aj na trh. Louis vynašiel lepšiu verziu suchej dosky, ktorá sa preslávila ako doska “blue label“. Bratia Lumiérovci a ich otec zbadali príležitosť pre marketing ako produkt, a tak s otcovou finančnou podporou, v roku 1882 začali výrobu dosiek. Nasledujúci rok sa odvážili na rizikové podnikanie a založili podnik s príslušenstvom v Lyone pod názvom “The Antoine Lumière and Sons copany“. Keď sa doska “blue label“ preslávila v kruhoch fotografov, jej produkcia vzrástla z niekoľko tisíc ročne na viac ako milión za rok do roku 1886 a v roku 1894 presiahla hranicu 15 miliónov. Obaja bratia boli rovnako zaujatý rafinovanou dômyselnou technikou a takisto sa rovnakou čiastkou delili o kredity z ich práce a patentov, preto nie je ľahké určiť, ktorému z nich patrí väčšia zásluha za ich objavy.

Finančné zabezpečenie bratov Lumiérovcov po veľkom boome z predaja suchých dosiek im umožnilo zaoberať sa experimentmi v ďalších aspektoch fotografie. Na začiatku 80-tych rokov 19. storočia sa pustili do problému farebnej fotografie. Od objavu fotografie v 30-tych rokoch toho istého storočia sa mnohý vedci pokúšali uspieť v tejto problematike, avšak so striedavými úspechmi. Lumiérovci sa postavili do kreatívnej úlohy a hľadali viac praktické využitie farebnej fotografie, lenže nakoniec od tejto myšlienky upustili a do centra ich záujmu sa dostalo vzrušujúce, doteraz neprebádané pole “pohyblivých obrázkov“, čiže filmu. Ich ranné výskumy týkajúce sa farebnej fotografie postavili základy pre neskoršie inovácie. Záujem o filmové technológie sa začal prejavovať vo forme záľuby, ale veľmi rýchlo si uvedomili, že práca v tejto oblasti by mohla mať obrovskú trhovú hodnotu. Počnúc rokom 1894 začali hľadať spôsob, akým by mohli zachytiť a zobraziť pohyb. Ich cieľom bolo na základe Edisonovej myšlienky vynájsť spôsob, ako zobraziť filmy pre čo najväčšie publikum, nielen pre jedného diváka ako to bolo v Edisonovom prípade.

Louis si uvedomil, že najväčšia prekážka k dosiahnutiu ich cieľu je nájsť spôsob ako automaticky vytvárať súvislý, nepretržitý pohyb filmu obsahujúceho zachytené zábery. Časť problému bola vyriešená Louisom, ktorý si počas prebdenej noci uvedomil, že rovnaký mechanizmus, na akom funguje šijací stroj, môže byť prispôsobený na pohyb malých sekcii alebo snímkou filmu cez šošovku v rýchlom slede. Dajme tomu krátky časový úsek na každú snímku, aby bola nehybná, nech môže byť ožiarená. Tak Louis zostavil plány na prototyp kamery, ktorú zostrojil jeden z technikov z ich rodinnej firmy. Tento prístroj, známy ako Kinematograf, bol podrobený niekoľkým ďalším vývojovým procesom, čo z neho spravilo akýsi viacúčelový prostriedok. Tento nielen že vedel vytvoriť negatívy záberov na film, ale mohol takisto kopírovať pozitívy záberov, rovnako ako zobrazovať a premietať výsledok rýchlosťou 12 snímkou za sekundu. Louis prvýkrát použil svoju novú kameru v lete 1894, a nafilmoval robotníkov odchádzajúcich z ich firmy. Film prezentoval pre Société d'Encouragement pour l'Industrie Nationale 22. marca 1895.

On a jeho brat následne na to začali plánovať natočenie série krátkych filmov pre verejné publikum. Prenajali si miestnosť v Grand Café v Paríži a 28. decembra 1895, a predviedli prvé filmové predstavenie pre verejnosť. Obecenstvo si nebolo celkom isté, ako by mali reagovať na novú technológiu. Louisovo kreatívne využitie kamery ho priviedlo k natočeniu prichádzajúceho vlaku z čelnej pozície – niektorý ľudia v obecenstve boli vydesený z obrazu rútiaceho sa vlaku a v panike sa snažili ujsť z miestnosti, iný jednoducho zamdleli. Napriek ich prekvapeniu, dokonca šoku z pohľadu na film, (obecenstvo sa dokonca zhromaždilo a začalo demonštrovať), o Kinematograf bol prakticky ihneď enormný záujem a to po celom svete!