Eskimáci

Chladná Arktída bola osídlená ľuďmi ako jedna z posledných častí zemegule. Asi pred 4 000 rokmi sem prišli z Ázie kmene lovcov. Severoamerickí Indiáni ich pomenovali Eskimáci - „jedáci surového mäsa“. Noví obyvatelia však sami seba nazývali Inuiti čiže „ľudia“. Eskimáci v súčasnosti žijú na Sibíri v Rusku, na Aljaške, v Kanade a v Grónsku. Polárni Eskimáci v Grónsku sú „najsevernejšie“ žijúcimi ľuďmi na svete.

Eskimácke rodiny kočovali v skupinách a lovili zver. Svoje príbytky zakopávali do zeme. Strechy prístreškov robili z naplaveného dreva alebo veľrybích kostí, ktoré pokrývali mačinou. Ako odev nosili dvojitú vrstvu z koží zo sobov, či polárnych medveďov. Dnes bývajú väčšinou v malých osadách.

Lov zostal naďalej súčasťou ich života. Nepoľujú na zver zo športu, ale aby získali potravu a kožušiny na predaj. Lovia líšky, soby, tulene a mrože. Napríklad pri love tuleňov vyseká Eskimák dieru do ľadu na zamrznutej hladine. Keď sa v diere objaví tuleň, aby sa nadýchol, lovec ho zastrelí.

Eskimáci prekonávajú na svojich loveckých pochôdzkach až 5 000 km za rok. Tradičné eskimácke sane ťahá záprah 10 - 15 psov plemena Husky. So skúseným pohoničom prejdú aj 80 km za deň. Terajší Eskimáci používajú pri love namiesto psích záprahov snežné skútre.

Ak sa na zimnom love dlhšie zdržiavajú mimo domova, stavajú si z blokov snehu dočasné príbytky zvané iglu.

Za dlhých zimných mesiacov je v Arktíde málo svetla, takže eskimácki muži musia lov obmedziť. Tento čas využívajú na opracúvanie dreva, kostí, mrožích klov. Vyrezávajú krásne sošky zvierat, ľudí alebo loveckých výjavov.