Aj svetská baroková architektúra je početná, pravda, nedosahuje úroveň kultovej. Dôležitým obdobím, ktoré zanechalo hmatateľné stopy v historickom obraze mesta, bol klasicizmus. Nad priemer ostatných klasicistických architektúr vyniká sedem objektov: budova medicínskej fakulty, radnica, pavilón zvaný Spiegelsaal, dva letohrádky, mestský špitál a divadlo. Architektúrou z obdobia neoslohov druhej polovice 19.storočia a začiatku 20.storočia Trnava takmer nemá. Okrem neorenesančnej fasády Gymnázia na Hollého ulici a budovy Okresného súdu na Hlavnej ulici. O niečo bohatšia je secesná architektúra. Architektúru slušnej úrovne predstavuje budova Okresnej knižnice, postavená roku 1914.

Po stagnácii vo výstavbe v druhej polovici 19.storočia a začiatkom 20.storočia nastal po vytvorení Československa roku 1918 veľký rozkvet. Z množstva novopostavených budov najrozličnejšieho poslania treba spomenúť objekty ev. a v. kostol, Okresná nemocenská poisťovňa, ev. a.v. dom a Verejná obchodná škola. Niet u nás vari veľa miest, o ktorých by sa toľko popísalo, ako práve o Trnave. Ak je o čom písať, píše sa, preto vznikla o Trnave okrídlená veta, že tadiaľto „.. kráčali dejiny...“. Kultúrny život mesta sa sústreďoval predovšetkým v trnavských kostoloch – tu mešťania počúvali vokálnu a inštrumentálnu hudbu, obdivovali sochárske a maliarske práce, ktoré ilustrovali základné myšlienky dobového náboženského svetonázoru. Už stredoveká Trnava mala päť kostolov: farský kostok, Dóm sv.Mikuláša, gotický dominikánsky, po zbúraní a výstavbe ranobarokový univerzitný kostol sv.Jána Krstiteľa, po odchode univerzity nazývaný invalidský, dnes katedrálny kostol slovenského metropolitu, kostol Panny Márie Nanebovzatej v kláštore klaristiek, františkánsky kostol sv.Jakuba a gotický kostolík sv.Heleny pri mestskom xenodóchiu. V 17.storočí pribudol renesančný kostolík sv.Jozefa, nazývaný paulínsky. V 18.storočí pôvodne trinitársky barokový kostol Najsvätejšej Trojice, teraz jezuitský a kostol sv.Anny, uršulínsky. Na prelome 18. a 19.storočia mali v Trnave kaplnku aj pravoslávni srbskí obchodníci. Na začiatku 19.storočia pribudla synagóga ortodoxných Židov, koncom 19.storočia synagóga Židov-neológov. V rokoch 1923-1924 postavili si evanjelíci moderný chrám. Dva nové kostoly postavili na trnavských predmestiach v polovici 20.storočia: na Tulipáne kostol Božského Srdca a na Kopánke kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov. Staré veduty zdôrazňujú veže týchto chrámov, ktoré ako ihly a smerovky charakterizujú MALÝ RÍM.