domácu výrobu postupne dopĺňali a nahrádzali remeselnícke a továrenské výrobky. Rozvinula sa bohatá výšivková, čipková či iná výzdoba. Na základe odlišností súčiastok odevu a ich výzdoby, ale aj spôsobu odievania pri rôznych príležitostiach sa člení ľudový odev sa Slovensku podľa žúp(bývalých zemepisných a správnych celkov), prípadne podľa menších skupín obcí na odevné regióny. Medzi najznámejšie odevné regióny patria tieto župy: Bratislavská(Záhorie, Trnava a okolie, Vajnory a okolie), Nitrianska(Myjava Lubina, Piešťany), Trenčianska (Bošáca, Lieskové, Bzince, Selec,Omšenie, Čičmany,Zliechov, Kysuce Terchová), Tekovská, Zvolenská, Oravská, Liptovská, Gemerská, Spišská, Zemplinská. 2. Duchovná kultúra – túto kultúru v najširšom zmysle slova tvorí organizácia života v rodine i v spoločenstve, ale najmä výročné, rodinné, pracovné a iné obyčaje, na aj vedomosti ľudu o prírode, o liečení chorôb a pod.
Ľudové obyčaje – sú súčasťou ľudovej duchovnej kultúry. Patria sem:
a) zvyky- ustálene vzory správania.
b) obrady- úkony, ktoré mali ovplyvniť osobný život a činnosť človeka. Niektoré obyčaje sú spojené s vierou v nadprirodzenú moc niektorých osôb, predmetov prírodných javov. Obyčaje sú vlastne akýmisi príkazmi, čo, kto, kedy a ako má alebo nemá robiť, kedy je určitá činnosť želateľná a kedy neprípustná. Napríklad na krstinách, na svadbe a na kare sa mala jesť hydina, na Nový rok bravčovina, v určitých dňoch v roku sa mäso nemalo jesť vôbec. Obyčajne mali často symbolický charakter ponúknutie soli a chleba hosťovi nemalo slúžiť na jeho nasýtenie, ale bolo znakom úcty zo strany hostiteľa. Podľa prostredia, kde vznikli, delíme obyčaje na roľnícke, remeselnícke, banícke, študentské a iné. Podľa obsahu a príležitosti rozoznávame obyčaje:
rodinné – spojené s narodením, svadbou a úmrtím,
výročné – spojené so sviatkami, ako sú Vianoce a iné,
pracovné – spojené s pracovnou činnosťou, ako sú dožinky,
spoločenské – ktoré určujú, ako sa správať, napr. pozdravy,
právne – v minulosti nahrádzali písomné zákonníky; ide napr. obyčaje pri kúpe a predaji.

3. Umelecká kultúra – tvorí ju folklór a ľudové výtvarné umenie, ako majolika, drevené, rezbou zdobené náčinie a plastiky, maľba na skle, výšivky, čipky, kraslice, tkaniny. Folklór je medzinárodný odborný názov, ktorý vznikol v 19. stor. v Anglicku.