Patrí sem:
a) slovesný folklór – zahŕňa ľudovú prózu(rozprávky, povesti, legendy, rozprávania zo života), ľudovú poéziu(texty piesní, verše, vinše) a krátke slovesné útvary(hádanky, príslovia, porekadlá, pranostiky);
b) hudobný folklór – patrí sem ľudová hudba a pieseň, ľudové hudobné nástroje(dychové, strunové a iné).Ľudové piesne patria k najstarším umeleckým prejavom. Človek si spieval pri práci, v radosti i žiali. V slovenskom folklóre hovoríme o niekoľkých štýlových vrstvách ľudových piesní. Rozšírené sú piesne tzv. starej kultúry, kde zaraďujeme piesne(plačky, žatevné piesne a pod.), piesne roľníckej kultúry(trávnice), pastierskej kultúry, zbojnícke.
c) ľudový tanec – je na Slovensku veľmi bohatý. Tanec bol v minulosti často súčasťou pohanských kultových obradov alebo náboženských prejavov, ale i prostriedkom zábavy. Člení sa podľa rôznych kritérií: podľa oblastí a obcí(horehronský dupák rejdovský palicový tanec a pod.), podľa tanečníkov, a to na mužský(verbunky, hajdúchy), dievčenský(cipovička , karičky), párový a spoločný tanec(čardáš, krúcený) a napokon podľa spôsobu tanca(šuchom, vrtký, kresaný);
d) obradový folklór – mnohé z ľudových piesní sú súčasťou obradového folklóru. Patria sem mnohé vinše, verše, reči svadobného obradu, vianočné a novoročné koledy, fašiangové veselice, zaklínania popevky a podobne. e) detský folklór – úzko súvisí s folklórom dospelých, no odlišuje sa od neho tematikou, funkciou aj slovníkom. Tvoria ho riekanky, vyčítanky, hádanky, prekáračky, detské piesne a hry. f) zvyky a obyčaje – veľká časť zvykov a obyčajov má korene v predkresťanskom období. Z kresťanského obdobia pochádzajú obrady a zvyky uctievajúce bohov apoštolov, náboženský rituál a podobne. Zvyky a obyčaje sa viazali k životu a práci človeka. Preto hovoríme o zvykoch, ktoré sa podľa kalendára viazali k jarným, letným, jesenným prácam(k obdobiu letného a zimného slnovratu – zvyky na Luciu, Ondreja, vianočné koledy, vynášanie Moreny, tradícií a ohňov na sv. Jána, dožinkové slávnosti a pod.), ale aj o zvykoch, ktoré sú spojené s dôležitými medzníkmi v živote človeka(narodenie, svadba, úmrtie.)
g) zvykoslovné predmety – k rodinným a výročným zvykom sa viazali rôzne predmety. V nich sa spájali pohanské, kresťanské, slovanské i neslovanské tradície spolu s nadaním , vierou a fantáziou človeka. Ľudia si vytvárali rôzne masky, figuríny zvierat i nadprirodzených bytostí (fašiangy, koledy, Morena).

Pamiatky ľudovej kultúry sú dokladmi spôsobu života ľudu a jeho kultúry v minulosti, preto ich odborníci zbierajú, uchovávajú a sprístupńujú verejnosti v národopisných múzeách a múzeách ľudovej architektúry.









Použitá literatúra:

1. Melicherčík, A.: Slovenský folklór. Veda 1959
2. Gazdošová, A.- Steinerová, J.: Rozum do vrecka 2. Mladé letá 1992
3. Beňadiková,J. – Fedorová,M.