referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Miroslava
Nedeľa, 5. apríla 2020
Slovenský folklór
Dátum pridania: 25.03.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: mato.dust
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 074
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.1
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 6m 50s
Pomalé čítanie: 10m 15s
 
Slovenský folklór.

Národopis sa zaoberá sa štúdiom prejavov ľudovej kultúry v minulosti, sleduje ich vývoj až do dnešných čias a zaujíma sa o možnosti ich využitia v dnešnej spoločnosti. Do národopisu patrí:
1. ETNOGRAFIA – skúma materiálnu (hmotnú) a duchovnú kultúru ľudu
2. FOLKLORISTIKA – skúma umeleckú kultúru, to znamená ľudové slovesné, hudobné, tanečné a dramatické umenie čiže folklór

Ľudová kultúra
Predstavuje spôsob života roľníkov, pastierov, remeselníkov minulosti. Základom ľudovej kultúry je kolobeh života človeka (narodenie, svadba, úmrtie) v tesnej súvislosti s jeho činnosťou , teda s kolobehom práce (orba, žatva,..), ktorý strieda kolobeh sviatkov (Vianoce, fašiangy, Veľká noc). Súčasťou systému ľudovej kultúry je ľudová slovesnosť, folklór (ang. folklor = vedomosti ľudu).

Do ľudovej kultúry patrí:
1. Hmotná (materiálna kultúra) – zaraďujeme do nej spôsob hospodárenia (zberné hospodárstvo, poľnohospodárstvo a chov dobytka) domácu výrobu a remeslá, ako aj spôsob zabezpečenia základných životných potrieb teda stravovanie, odievanie, staviteľstvo a bývanie. Dokladom sú hmotné pamiatky ľudovej kultúry, čiže predmety používané pri práci v každodennom živote , alebo pri sviatočných udalostiach (náradie, riad, odev, remeselnícke výrobky), ako aj stavby a umelecké diela ľudových tvorcov.
Ľudové stavby – v minulosti slúžili na bývanie a prácu roľníkov, pastierov, remeselníkov a ďalších obyvateľov vidieka. Patria sem obytné domy, hospodárske stavby, ako stodoly, humná, chlievy, maštale, sýpky, senníky, koliby i remeselnícke dielne. Obytné stavby členené na izbu, pitvor a komoru, spolu s hospodárskymi stavbami vytvárali usadlosť. Ľudové stavby sa sústreďovali do týchto útvarov: obce dediny, viesky, lazy, samoty. Okrem rodinných usadlostí boli na dedinách aj stavby, ktoré slúžili celej obci – kostoly, zvonice, márnice, kaplnky, školy, obecné domy, obchody, krčmy, mlyny, píly, ... .
Podľa druhu použitého stavebného materiálu sa Slovensko delí na oblasť nížinatú s hlinenými stavbami a horskú s drevenými stavbami. Pri nedostatku dreva sa na stavby používal kameň. Od prírodných zdrojov závisel aj materiál krytiny strechy; používala sa slama, trsť, šindeľ. Ľudový odev (kroj) – označuje sa tak odev dedinčanov, teda roľníkov, pastierov, ale aj remeselníkov. Do 18. storočia si dedinský ľudia zhotovovali odev sami, a to z plátna, súkna, kožušiny a kože. Muži zvyčajne spracúvali kože, ženy priadli, tkali, šili aj vyšívali. Od 18. snor.
 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Slovenský folklór GYM 2.9464 2278 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.