Do 5. storočia pred Kr. o etnickej príslušnosti archeologických kultúr v strednej Európe možno spravidla len špekulovať (hoci z halštatskej doby už poznáme aj prvé kmeňové názvy, ktoré sa aspoň nepriamo dotýkajú í nášho územia). Približne od polovice 5. storočia pred Kr. však môžeme za nositeľov materiálnej kultúry na strednom Podunajsku, vrátane (spočiatku iba západného) Slovenska, jednoznačne označiť indoeurópskych Keltov (Gréci ich nazývali Kelti, Rimania Galovia), presnejšie východných Keltov (na rozdiel od tzv. západných Keltov vo Francúzsku, Španielsku, Taliansku a Británii), ktorých hmotná kultúra sa nazýva východolaténsky okruh.

Okamih, kedy na západnom Slovensku prevládli keltské kultúrne vplyvy resp. možno prišli aj prví ojedinelí Kelti (asi po 450 pred Kr., uvádza sa aj okolo 400 pred Kr.) sa považuje za začiatok laténskej doby, ktorou sa na Slovensku začína tzv. protohistorické obdobie a podľa niektorých autorov sa teda končí prehistória (preddejinná doba, „pravek“ v užšom zmysle) a začína sa história v užšom zmysle (dejinná doba).

O pôvode a šírení Keltov pozri článok Kelti. K 4. stor. pred Kr. antickí autori zaznamenávajú mená viacerých keltských kmeňov, keď sa dostávajú do priameho styku s južným svetom. Historické pramene zachytávajú predovšetkým postup Keltov do oblasti Stredomoria, do Grécka, Itálie, ba až do Malej Ázie, kde na rôznych miestach získavajú so zbraňou v ruke nové územia a dočasne sa tak stávajú súčasťou civilizovaného antického sveta. V rokoch 396—386 pred Kr. napríklad prekračujú Alpy a obliehajú Rím (387/386 pred Kr.).

Podľa súčasného stavu poznania to vyzerá tak, že sa na Slovensko možno v súvislosti s obchodom s Keltmi najprv dostali len keltské kutúrne vplyvy – tzv. (včasný) laténsky štýl - a až potom, niekedy v druhej polovici 4. storočia, prišla aj prvá (alebo prvá väčšia) kolonizačná vlna keltských kmeňov. Je ale samozrejme teoreticky možné, že už v 5. storočí pred Kr. môžeme keltské kultúrne vplyvy spájať aj priamo s Keltami.

Včasný laténsky štýl mal charakteristickú keramiku (točenú na kruhu s vkolkovanou výzdobou, často fľašovité tvary a často plná grafitu), kovový šperk (spony, zápony s podobou ľudských masiek) a výzbroj. Prvky výzdoby kovových nádob, zbraní a šperkov z jeho začiatkov pripomínali Orient (asi pod tráckym vplyvom od východu alebo pod etruským vplyvom od juhu). Včasný laténsky štýl sa vyskytoval sa v našej oblasti od južnej časti Viedenskej panvy až po Trnavskú sprašovú tabuľu a okolie Neziderského jazera. Rozmiestnenie príslušných nálezov naznačuje, že postupná imigrácia keltského etnika smerom na východ do neskorohalštatského prostredia prebiehala smerom od juhovýchodného Bavorska a Horného Rakúska do severozápadnej Karpatskej kotliny – severozápadného Maďarska (kde sú sústredené nálezy) s prienikmi na západné a stredné Slovensko a Moravu.

Z tohto obdobia sú na Slovensku dôležité neveľké sídliská popri toku Dunaja a Váhu a predovšetkým pohrebiská Stupava a Bučany, kde sa v kostrových hroboch našiel nielen včasnolaténsky šperk, ale aj keramika naznačujúca prežívanie domáceho halštatského kultúrneho podložia (neskorý halštat Ha D3). Na západnom Slovensku sa v tom čase ešte udržiaval geometrický sloh halštatskej doby. Tento sloh sa uplatnil aj vo výzdobe hlinených nádob z tohto obdobia (napr. na nádobách z Bučian). Za doklady skôr obchodných stykov s Keltmi možno považovať nálezy ako je maskovitá spona zo Slovenského Pravna, bronzová prilba z Turca či zlatý torques z Myjavy. Z včasnolaténskeho obdobia stojí za zmienku aj sídlisko v Bratislave—Dúbravke, poloha Veľká lúka. Na východnom Slovensku v tomto období keltské vplyvy nie sú doložené.

Niekedy na začiatku starej laténskej doby Kelti v rámci pokračujúcej expanzie prichádzajú prvý raz resp. prvý raz vo väčšom množstve aj na západné Slovensko.