Gunterová-Mayerová pôsobila aj ako kustódka mestského múzea v Bratislave a na hrade Krásna Hôrka. Keďže sama bola výtvarne činná vnímala aj súčastné umelecké dianie , zaujímala sa o predstaviteľov slovenskej moderny : M. Galandu, J. Alexyho , generáciu 1909. Už v štyridsiatich rokoch vydala monografické profily a predslovy. Významná je i jej pedagogická činnosť. Najskôr ako lektorka na Komenského univerzite , neskôr na pedagogickej fakulte a vysokej škole výtvarných umení. Zakladateľom slovenského dejepisu je V. WAGNER (1900-1955) ,ktorí si takisto osvojil idey viedenskej školy , v podobe akú im dala jej česká transformácia. Jeho učiteľom bol Birmbaum- no oproti nemu nevyhľadával špecifické dejinné zákonitosti umenia na Slovensku a uskromnil sa s rekonštrukciou jeho vývoja , jeho metóda bola viacej syntetizujúcou o čom svedčia aj jeho knihy : Dejiny výtvarného umenia ( 1930 ) , Profil slovenského výtvarného umenia ( 1935 ) , Vývin výtvarného umenia na Slovensku ( 1948 ). No jeho práca má význam pretože dovtedy existovala len maďarská a nemecká odborná literatúra. Významnou štúdiou je aj Vrcholná neskorogotická drevená plastika na Slovensku. PO vzniku časopisu Profil slovenského výtvarného umenia ( 1935 ) v ňom tiež hodnotí zakladateľské osobnosti slovenského maliarstva a grafiky. Monograficky stačil spracovať spracovať dielo G. Malého .Významná je aj jeho pedagogická činnosť. Ďalším historikom umenia ktorí položil základy moderného slovenského dejepisu bol českí historik umenia VÁCLAV MENZL. Na Slovensku pôsobil viacero ďesaťročí a spracúval dejiny jeho stredovekej architektúry. Birmbaumom sprostredkúvané Rieglovo dedičstvo modernizoval podnetmi funkcionalizmu a snažil sa hľadať špecifické miesto Slovenska v geografickej štruktúre celoeurópskeho umeleckého vývinu. Svojim žiakom predkladal ideu svojbytného umeleckého organizmu Slovenska ako vývinovej štruktúry celoeurópskeho dejinného systému , ktorá presahovala štátoprávne väzby a napájala sa z európskych umeleckých prameňov. KAROL VACULÍK bol ďalším odchovancom viedenskej školy , ktorej predchádzalo štúdium na Slovenskej univerzite v Bratislave a svoje štúdium zavŕšil po dvojročnom štúdiu na dejín umenia na Karlovej univerzite v Prahe. Bol dlhoročným riaditeľom Slovenskej národnej galérie , založenej roku 1948. Karol Vaculík položil základy budovania jej zbierok.