Pôvod punku

Za jednu z prvých punkových kapiel vôbec sa považuje kapela Ramones, ktorá vznikla v roku 1974 v USA. Ramones ako prví použili v piesni spojenie punk rock (Judy is a Punk). Vlastne vytvorili základy punkovej uniformy (kožené bundy - tzv. "krivák", ošúchané úzke džínsy a boty Converse). Ramones hrali surový, rýchly rock'n'roll. Ich piesne boli krátke a prestávky ešte kratšie (často iba rýchle odrátanie: 1,2,3,4!). Základy punku položili aj americké kapely, ktoré hrali v tom istom období, napr. Stooges, Dead Boys, New York Dolls, Dictators atď. Okolo roku 1977-1978 prepukla vlna punku vo Velkej Británii, ktorú spustili Sex Pistols s hitmi Anarchy in the UK, God save the queen, No feelings, Holliday in the sun atď. Ich prvým a aj posledným albumom je Nevermind The Bollocks, Here is the Sex Pistols, pretože ostatné albumy boli iba záznamy z koncertov alebo výbery. Koniec všetkého bolo vyhodenie basáka Glena Matlocka a prijatie hudobného analfebeta Sida Viciousa. Sex Pistols boli asi najznámejší ťahúni punku ako módnej vlny po celom svete. Svoje urobili aj premyslené marketingové ťahy ich manažéra Malcolma McLarena. Rozdiel medzi americkým a anglickým punkom bol však v tom, že americký punk smeroval k zábave a anglický punk viac k politike. Avšak nedá sa nespomenúť ani iné kapely z Británie ako napr. The Clash, The Damned, Sham69, UK Subs, či škótskych The Exploited a The Skids.

Na Slovensku ako prvá skupina začala s punkom koketovať vtedy ešte zábavová skupina Tip. To bolo niekedy v r. 1979. Za počiatok slovenskej punkovej scény sa pokladá kapela Paradox, z ktorej neskôr vznikli kapely Zóna A a Slobodná Európa.

Punk dnes

Po takmer 40. rokoch vývinu, punk výrazne menil svoju podobu a charakter. Kým v minulosti bol skôr záležitosťou  undergroundu, dnes punk v niekoľkoročných cykloch ovplyvňuje dominantnú kultúru, hlavne módu. Z toho dôvodu je punková scéna rozdelená na niekoľko častí. Okrem štyroch vývojových vĺn existuje aj komerčná verzia punku, ktorá vznikla v polovici 90. rokov – tzv. new punk. Tento štýl kvôli nízkemu veku poslucháčov je niekedy označovaný ako kinderpunk. Prívrženci new punku často kombinujú prvky punkovej a skaterskej módy. New-punkeri sú zväčša školopovinní, klasický alkopunk odmietajú. Najnovším punkovým prúdom je emo – emocionálny melodický punk. Jeho prívrženci obľubujú čiernu farbu, make-up, pričom štýlovo nadväzujú na gothic punk. V dnešnej punkovej subkultúre je citeľný aj vplyv iných subkultúr. Okrem klasických štýlov ako sú Ska, reggae a skinheads, dochádza k vzájomnému ovplyvňovaniu aj štýlmi gothic, skate a hip–hop.

Ženské pohlavie je v hnutí zastúpené v oveľa menšej miere, pričom mobilita do a von zo subkultúry má oveľa vyššiu frekvenciu ako u chlapcov. Napriek tomu, že výzor punkerov je často agresívny a sú terčom policajných represií z dôvodu hrozby pre spoločnosť, punk je sám o sebe apolitický. Politická aktivita je často obmedzená iba na účasť na demonštráciách. Menšia časť punku – anarchopunk je však politicky aktívna. V 90. rokoch bol punk veľmi aktívny na demonštráciách konajúcich sa proti zasadaniu Medzinárodného menového fondu, G8 a Svetovej Banky. Pre výtržnosti a stotožňovanie punkerov a anarchistov zo strany spoločnosti, anarchistické hnutie sa často od punku dištancuje a účasť punkerov na demonštráciách chápe negatívne. V
posledných rokoch dochádza k expanzii punku do nových lokalít – hlavne Ázie. Kým punk v Japonsku má svoju dlhšiu tradíciu, novinkou je rast subkultúry v Malajzii a predovšetkým v Číne. Punková subkultúra dnes ma vlastné vydavateľstvá, časopisy, webové stránky, kluby, kde prežíva relatívne nezávisle na hlavnom prúde.