Najčastejšou a základnou formou blues je dvanásťtaktová stále dokola opakovaná harmonická slučka:
Príkladom jednoduchého bluesového hudobného sprievodu je následujúca postupnosť akordových značiek:
Melódia
Melodika vychádza z bluesovej pentatoniky, ktorá je obvykle rozširovaná do niektorej z viacstupňových bluesových stupníc.
Typická je nevyhranenosť medzi durovým a molovým charakterom skladby - použitie veľkej aj malej tercie a veľkej aj malej septimy (veľmi častý je durový sprievod v kombinácii s molovou melodickou linkou). Ďalším charakteristickým tónom (pochádzajúcim z tzv. „blue notes“) je zmenšená kvinta.
Rytmus
Pre blues je typické štvorštvrťové členenie taktu, kde je každá štvrť ďalej členená na dvanástiny - jedná sa o triolový rytmus s odľahčenou (alebo úplne vynechanú) druhou dvanástinou v každej triole. Vzniká tým charakteristický „kolísavý rytmus“. V melódii sa s obľubou využívajú synkopy a (úmyselne) nepresné frázovanie, ktoré vypadáva zo základného rytmu - tým sa
dosahuje okrem harmonického aj rytmické napätie medzi sprievodnou a sólovou (spevnou) líniou skladby. Pravdepodobne bol pôvodný bluesový spev jedným veršom, ktorý sa zopakoval trikrát. Neskôr sa tretie opakovanie verša nahradilo jedným ktorý slohu uzatváral.
Ranné blues bolo najčastejšie formou voľného rozprávania príbehu. Spevák hovoril o svojom osobnom utrpení v trpkej realite
života: stratenej láske, krutosti polícajných úradníkov, útlaku pod nadvládou bielych osadníkov, a ťažkých časoch. Väčšina textov najstarších bluesových skladieb je v príkrom kontraste s textami súdobej populárnej hudby.
Funk
Funk je hudobný žáner vytvorený afroameričanmi. Najznámejšími predstaviteľmi sú James Brown, The Isley Brothers, George
Clinton, Earth, Wind & Fire a Kool & The Gang. Najväčšej popularite sa tešil v 70. rokoch 20. storočia, dodnes sú funkové motívy a sample využívané v iných hudobných žánroch, predovšetkým v hip hope.
Predchodcom funku bol soul. Funk používa komplexnejší rytmus, štruktúra piesne je obvykle jednoduchšia. Vyznačuje sa štvorštvrťovým rytmom, silnou basovou linkou, ostrou rytmickou gitarou, výraznými na rytmus orientovanými trúbkami,
výraznými bicími, spievanými a kričanými vokálmi, nájdeme i vplyv afrických tónov. Dôraz sa taktiež kladie predovšetkým na tanečnosť.