Gotika

Gotika alebo gotické umenie nasledoval po románskom slohu približne od polovice 12. stor. do konca 15. stor. (v strednej a severnej Európe). Pôvodne hanlivé označenie „gotika“ vzniklo v 15. storočí v Taliansku, ako prejav renesančného rozhorčenia nad cudzím, príchodom barbarských Gótov, ktorých označovali za pôvodcov nového umenia. Kolískou gotiky bolo Francúzko.

Architektúra

Charakteristickými znakmi gotickej architektúry je štíhlosť tvarov smerujúcich nahor. Charakteristickým znakom gotickej architektúry je lomený oblúk používaný na oknách, portáloch a klenbách. Okná sú štíhle, úzke, zakončené lomeným oblúkom. V priečelnej časti chrámov sa robili okrúhle okná - ružice. Gotická architektúra využíva veľké množstvo zdobiacich prvkov - členitých výčnelkov, priehlbní, zdobených vežičiek, trojlístkov malých okien, a baldachýnov. Svetská architektúra sa uplatnila predovšetkým v stavbách hradov. Prejavilo sa to výzdobou.

V protiklade k ťažkému románskemu murivu je v gotike základom odľahčené murivo, takzvané skeletové. Dôležitým prvkom gotickej architektúry sa stáva svetlo. Farebné vitráže umožňujú prežiarenie chrámového priestoru. Exteriér i interiér má bohatú sochársku výzdobu. Ľudská postava sa esovito prehýba, telo nadobúda čoraz realistickejšiu podobu. Tvár prechádza od schematizmu k individualizmu.

Skorá gotika

Kostol v St. Denis (1140-1143) a katedrála v Sens (pred rokom 1142), katedrála v Laone a katedrála Notre Dame v Paríži.
Na Slovensku bola skorá gotika od polovice 13. storočia do začiatku 14. storočia.

Vrcholná gotika

Katedrály v Chartres (katedrály v Remeši, Amiens, Kolíne nad Rýnom a i.). Na Slovensku bola vrcholná gotika od začiatku 14. stor. do 30. rokov 15. storočia

Neskorá gotika

Na Slovensku bola neskorá gotika od 30. rokov 14. stor. až do začiatku 16. storočia.


Gotika mimo Francúzska

V poslednej tretine 12. storočia sa rozvinula gotika aj v Anglicku. Katedrála v Canterbury, katedrála v Salisbury a kaplnka King's College v Cambridge. V Taliansku sa gotika rozvinula iba v obmedzenej miere a hlavne na severe (Miláno, Benátky, Florencia, Siena a i.). V Nemecku sa toto umenie rozšírilo pomerne rýchlo a v celej šírke. Za prvú stavbu nemeckej gotiky možno označiť dóm v Magdeburgu (od r. 1209). Špecialitou nemeckej gotickej architektúry je technika severonemeckých tehlových stavieb.

V Čechách sa gotika udomácňuje približne v tom istom období, ako na Slovensku. Po udomácnení dostala názov česká gotika. K najznámejším pamiatkam patria Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtecha, katedrála sv. Barbory v Kutnej Hore alebo chrám sv. Bartolomeja v Kolíne. K významným majstrom gotiky v Čechách patria Peter Parler, Matej z Arrasu a Jan Hanuš. V polovici 14. storočia sa v Toskánsku začínalo rozvíjať nové umenie - renesancia, ktoré v polovici 16. storočia úplne vytlačilo gotiku.
Gotika na Slovensku

Na Slovensku sa prvky gotického štýlu začínajú prejavovať už v 1. polovici 13. storočia (najstarší gotický kostol postavili v roku 1244 v Kaplnnej pri Trnave), ale rozvíjajú sa až v 15. storočí, najmä na Spiši. Katedrály sa na našom území nestavali, ale bolo postavených mnoho farských kostolov (Prešov, Trnava, Hlohovec, Kremnica, Bratislava, Levoča, Spišská Nová Ves a i.). Jednoloďové kostolíky stavali na celom území Slovenska františkáni a dominikáni. Trojloďové kostolíky bazilikového typu s umeleckou výzdobou boli zriedkavejšie (Konkatedrála svätého Martina v Bratislave). Najväčšími gotickými kostolmi sú pôvodne trojloďová bazilika - dóm sv. Alžbety v Košiciach a Konkatedrála svätého Martina. Ďalej sa stavali významné hrady (Trenčín, Strečno, Spišský hrad, Oravský zámok, Zvolenský zámok) a zachovali sa aj zrubové drevené kostoly.

Sochárstvo

Dôležitú úlohu pri výzdobách chrámov malo sochárstvo. Uplatňovalo sa hlavne ako doplnok architektonických článkov (výzdoba hlavíc stĺpov). Námety tvorili scény zo života Krista, ukrižovanie, zmŕtvychvstanie, posledný súd a i. Postavy Panny Márie s dieťaťom - madony. Výjavy zo života svätých. Stredobodom záujmu sa stáva zobrazenie ľudského tela, ktoré bolo čoraz viac realistické. Moment realizmu poznačuje aj zobrazené tváre, ktoré od prvotnej schématickosti naberajú individuálny výraz.
Najvýznamnejším reprezentantom tohoto umenia na Slovensku je Majster Pavol z Levoče a vo Francúzsku Claus Sluter, holandský sochár, pôsobiaci v Burgundsku.

Maliarstvo

V maliarskom umení sa okrem tradičných maliarskych techník ako bola nástenná a knižná maľba, dostáva do popredia, maľba na sklo, ktorá popri sochárstve tvorila podstatnú zložku maliarstva. Najmä katedrály sa prekonávali v bohatosti a rozmanitosti výzdoby svojich okien. Na krídlových oltároch sa používala tabuľová maľba, ktorej postavy boli zobrazované na zlatom pozadí. Námety k obrazom tvorili, podobne ako v sochárstve, rôzne výjavy zo života Krista, svätých, mučeníkov a rozličné legendy.


Umelecké remeslá

Boli organizované podľa príbuznosti remesiel i samostatne do cechov, ktorých úlohou bolo dbať o kvalitu výroby. Takýmto spôsobom sa remeselná výroba veľmi zdokonalila a svojou vyspelosťou a technickou zručnosťou dosiahla vysokú kvalitu výrobkov.

Kamenárstvo

Portály, okenné rámy, štíty, galérie i veže.

Nábytkárstvo

Základným kusom nábytku bola truhlica, ktorá mala všeobecné použitie (šatník, knižnica, pokladnica a i.). Jej vonkajšiu výzdobu tvorili prvky prevzaté z architektúry. Začala sa používať aj výzdoba z rozličných vzácnych drevín. Truhlice ozdobovalo umelecké kovanie, ktoré zároveň udržiavalo ich pevnosť.

Rezbárstvo

Umelecké rezbárstvo sa uplatnilo vo výrobe a výzdobe chrámového nábytku - skrine, kazateľnice, svietniky, lavice, stoličky a najmä krídlové oltáre.
Kovotepectvo

V gotickej plastike vynikajú práce z kovu. Najlepšie to vidno na liturgických predmetoch ako sú kríže, kalichy, nádoby, misy, ktoré ozdobovali všetkými tvarmi, ktoré sa v gotike používali.

Lejárstvo a kovovýroba

Vyrábalo kostolné zvony, náhrobné platne. Z cínu sa robili kostolné krstiteľnice. Ďalej sa zhotovovali brnenia rôzne rytierske zbrane, znaky - erby, pečatidlá a mince so znakom na oboch stranách.

Väzba kníh

Nakoľko knihy boli ručne písané a tiež zdobené, boli veľmi vzácne a drahé. Preto sa robila na nich pevná ochranná väzba z dosiek potiahnutých zdobenou kožou. Na rohy sa dávalo ozdobné kovanie. Veľmi sa tiež dbalo o výtvarné riešenie vrchnej dosky.

Textil

Výroba gobelínov
Tvorba gobelínov - závesných kobercov, ktoré tvorili ozdobnú zložku stien miestností a chránili čiastočne pred chladom, bola pomerne rozšírená. Nachádzali sa na nich rozličné kompozície figúr s náboženskými, antickými ale aj svetskými scénami.

Výšivkárstvo
Bolo v tej dobe na veľmi vysokej úrovni. Uplatňovalo sa pri ozdobe bohoslužobného rúcha i ako ozdoba niektorých odevov.

Odev
Vývoj odevu ovplyvnili nielen križiacke výpravy, ale aj vznik nových kultúrnych stredísk na dvoroch panovníkov a šľachty. Ideálom krásy už nebol silák, ale zoženštený mládenec. Estetický ideál ženy predstavuje štíhle telo. Základný mužský odev zvaný cotte, bol vždy prepásaný tepaným opaskom zdobeným gombičkami a niekedy aj vyšívaním. Hlavným vrchným ošatením bol polkruhovitý plášť, zakrývajúci obe ramená. Jeho podšívka bola kontrastnej farby. Ženský odev sa podstatne nelíšil od mužského. Košeľovité šaty, mali dlhé rukávy a boli podkasané opaskom. Na šaty si obliekali plášť polkruhovitého strihu. Ku koncu obdobia pančuchy a nohavice splynuli do jedného celku a vznikli pančuškové nohavice - miniparti.

Ornament

Geometrický ornament sa zakladá na konštruovaní čiar do kruhu a jeho častí, z čoho vzniká typický ornamentálny prvok kružba, ktorý sa najviac používal pri výzdobe okien. Ďalším prvkom je rastlinný motív, ktorý čerpá z domáceho rastlinstva (dub, vínna réva ai.).