„Jsem Osiridem, jenž se zrodil ze svého otce Geba a ze své matky Nut v den velkého zabíjení. Mým otcem je Geb a mou matkou je Nut.“
Kozák J.: Egyptská kniha mŕtvych, §175, 9

„ Hór vyzval Sutecha k zápasu a byl to strašný boj. Zápasili pod vodou, na zemi i na vodě. V boji zmrzačil Hór Sutecha a Sutech vypíchl Hórovi oko. Nakonec zvítězil mladý Hór nad skutečným lstivým Sutechem. Bůh Thovt uzdravil zmrzačeného Sutecha a Hórovi dal nové oko. Hór si však oko neponechal. Miloval příliš svého otce a věděl, že mu oko může vrátit život. Vložil oko mrtvému Usírovi do úst a Usíre obživl. Hórovo oko byla první oběť.“
Petiška, E. : Příběhy, na které svítilo slunce, str. 26


Zrodenie ľudí

Ten, kto zrodil ľudí bol v predstavách Egypťanov boh- baran Chnum. Práve on sformoval ľudské telo na hrnčiarskom kruhu. Zapodieval sa najmä tým, aby stvoril budúcich faraónov a dal im "ka", to znamená životnú energiu.


Egyptská kniha mŕtvych a posmrtný život

Pri problematike stvorenia sveta v starovekom Egypte sa nemôžeme orientovať iba na vznik života, ale aj jeho ukončenie, ktoré je začiatkom toho posmrtného, čiže najdôležitejšieho. Človek sa skladá z ducha, duše a tela. Keď sa narodí, dostáva ducha, ktorý je s ním po celý pozemský život spojený. Je nositeľom jeho individuality. Duša je životná sila, jej stratou nastáva smrť, kedy už nemá žiadny dôležitý význam. Po smrti sa telo stáva žiariacim a podlieha duchu. Nie je však s ním tak úzko spojený ako za pozemského života. Po smrti môže telo nadobudnúť podobu ktoréhokoľvek boha, zvieraťa či veci.

Dôvod, prečo Egypťania začali s balzamovaním je jednoduchý. Duch po smrti trpí tými istými nedostatkami ako samo mŕtve telo. Ak telu chýba ruka, chýba aj duchu. Preto bohovia skladajú telo a vykonávajú obrad Otvárania úst – aby mŕtvy mohol v posmrtnom živote prijímať potravu, dýchať a rozprávať. Aby boli tejto práce ušetrení, preberajú ju balzamovači. Herodotos tvrdí, že duch existuje len dovtedy, pokiaľ existuje telo mŕtveho. V skutočnosti o tejto podmienke nie je žiadna zmienka a ako náhle sa duch oddelí od tela, samotné telo stráca svoj význam a prestáva existovať. Duch sa tým stáva hviezdou, čím významnejší človek bol, tým je žiarivejšia. Lenže cesta k tomuto oddeleniu je zložitá. Dokonale ju popisuje azda najdôležitejší dokument egyptského náboženstva, Kniha mŕtvych. V skutočnosti ide o istý návod, ako zvládnuť prekážky, ktorými musí duch mŕtveho prejsť na ceste k panstvu Usira. Zápasí s mnohými príšerami, je skúšaná jeho vnútorná sila, odhodlanie, viera a láska. Po týchto skúškach ho však čaká nový život.

Zo všetkých kapitol by sme mali spomenúť aspoň tie najdôležitejšie:
Jednou z podmienok bolo, aby sa mŕtvy vysporiadal so svojou pozemskou existenciou a tak mohol bez akýchkoľvek kalných myšlienok nasledovať Usira.