Republika (510 pred Kr. - 44 / 31 pred Kr.):

Po vyhnaní Etruskov vznikla Rímska republika so svojimi špecifickými inštitúciami (najmä dvoma konzulmi, senátom a viacerými ľudovými zbormi). Spočiatku, do roku 287 pred Kr., sa odohrávali boje medzi patricijami a plebejcami. Plebejci boli takí nespokojní, že sa chystali hromadne odísť z Ríma a založiť si vlasté mestá. Senát teda v roku 287 pred Kr. vyhlásil úplné zrovnoprávnením oboch vrstiev. Vznikla tzv. nobilita, čiže úradnícki šľachtici - vplyvní patricijovia a plebejci, ktorí boli na sklonku republiky v politickej strane označovanej ako optimáti. Plebejcov zastupoval tribún ľudu, ktorý mal dokonca právo veta. Súčasne, v rokoch 493 - 265 pred Kr. vznikla tak výborná organizácia štátu, podobná ako v starovekých Aténach. Prebehlo aj ovládnutie Itálie (t. j. Apeninského polostrova) Rímom po bojoch so Samnitmi a s gréckym kráľom Pyrhom.

Po dobytí Itálie nasledovalo v rokoch 624 - 133 pred Kr. dobytie Stredomoria. Jeho najdôležitejším medzníkmi boli:

- tri Púnske vojny Ríma proti fénickému Kartágu ovládajúcemu západné Stredomorie (264-241; 218-201;149-146 pred Kr. ), ktorými bolo porazené Kartágo
- štyri Macedónske vojny ( 215-205 ;200-197; 171-168; 149-148 prde Kr. ), ktorými Rím získal Macedóniu
- dobytie Ilýrskeho kráľovstva roku 229 pred Kr.
- dobytie Pádskej nížiny roku 222 pred Kr.
- podmanenie Grécka roku 146 pred Kr.
- podmanenie Dalmatíncov v rokoch 157 - 155 pred Kr.

Ovládnutie Stredomoria ukončil grécky kráľ z Pergamonu Attalos, ktorý roku 133 pred Kr. odkázal svoju krajinu vo svojom závete Rímu.

Hospodárske a politické dôsledky ovládnutia Stredomoria viedli k sérii občianskych vojen (132 - 31 pred Kr.). Najdôležitejšími medzníkmi tohto obdobia boli:

- občianska vojna medzi Gaiom Mariom a Corneliom Sullom v rokoch 83-82 pred Kr. Zatiaľ, čo Marius reprezentoval plebejcov, Sulla stál na strane aristokracie. Marius síce vyhral, no zakrátko zomrel a tak nasledovala diktatúra víťazného Sullu do roku 79 pred Kr.
- Spartakovo povstanie otrokov v Kapuiskej otrokárni Lentulla Batiata sa rozšírilo na celú Itáliu. Nakoniec Spartaka porazil Marcus Licinius Crassus (73-71 pred Kr. ).
- Gaius Iulius Caesar si postupne dobýva Gáliu, vojna končí po porážke kráľa Galov Vercingetorixa.
- rozdelenie moci (tzv. Prvý triumvirát) medzi Pompeiom, Crassom a Caesarom (Cézar) v roku 60 pred Kr.
- Parthi porážajú Rimanov a zabijú Crassa pri Karhách (53 p.n.l)
- občianska vojna medzi Pompeiom a Caesarom v rokoch 49-45 pred Kr., z ktorej vyšiel Caesar ako neobmedzený vládca po bitke pri Farsale (48 p.n.l) a po zavraždení Pompeia Seleukovským kráľom Ptolemaiom.
- Caesarova 11-dňová diktatúra a snaha korunovať sa za kráľa.
- zabitie Caesara stúpencami republiky v roku 44 pred Kr.
- Celý Caesarov majetok zdedil jeho mladý synovec Gaius Octavianus.
- rozdelenie moci (tzv. Druhý triumvirát) medzi Marcom Antoniom, Octaviánom a (do roku 36 pred Kr. aj) Lepidom v roku 43 pred Kr.
- Odchod Marca Antónia do Alexandrie za Seleukouskou kráľovnou Kleopatrou.

Občianske vojny a republika sa skončili porážkou spojených vojsk Antonia a egyptskej kráľovnej Kleopatry v roku 31 pred Kr., v námornej bitke pri myse Aktios, ktorou bol Egypt pripojený k Rímskej ríši. Octavianus (od roku 27 pred Kr. zvaný Caesar Augustus) sa stal rímskym cisárom.