referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sergej
Piatok, 22. októbra 2021
Staroveký Rím
Dátum pridania: 06.11.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: zuzka211
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 138
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 12
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 20m 0s
Pomalé čítanie: 30m 0s
 
Cisárstvo (31 pred Kr. - 476/1453 po Kr.):

Obdobie cisárstva delíme na dve fázy:
- principát (31 p.n.l-284 n.l.)
- neskorá antika, dominát (284-476/486)

Principát (44/31/27 pred Kr. - 284 po Kr. ):

Principát je charakteristický tým, že boli formálne ponechané republikánske inštitúcie, ktoré však obmedzovali moc cisára - princepsa (po latinsky prvý občan).

Octavianus Augustus, zakladateľ juliovsko-klaudiovskej dynastie, vládol do roku 14 po Kr. Bol absolútnym vládcom, okrem iného mu bola zverená moc nad všetkým, t. j. impériom (súhrn správnej, súdnej a vojenskej moci). Jeho vláda bola zlatým obdobím rímskej literatúry a došlo k rozvoju kultúry a architektúry. Posunul hranice až k Dunaju, vďaka generálom Tiberiovi, Germanicovi a Drusovi. Tiberius založil blízko Bratislavy v dnešnom Rakúsku mesto Carnuntum, neskôr najväčšie mesto na Dunajskej hranici. Začal budovať opevnenú rímsku hranicu limes Romanus. Za jeho vlády, najneskôr roku 6 po Kr., sa Rimania prvýkrát dostali na naše územie a asi v roku 6 pred Kr. sa narodil aj Ježiš Kristus, zakladateľ kresťanského náboženstva - nového náboženstva v ríši. Kríza nastala v roku 9, keď boli 3 légie pod velením Quintília Varra zničené Germánmi, pod vedením kráľa Cheruskov Arminia v Teutuburskom lese. Avšak tieto légie boli čoskoro doplnené novými. Arminius bol v nasledujúcich rokoch porazený.

Pokračovateľmi juliovsko-klaudiovskej dynastie boli Tiberius (14-37), Caligula, známy krutý tyran, oddávajúci sa hýreniu (37-41) a Claudius (41-54), ktorý okrem iného dobyl južnú Britániu pod velením gen. Suetonia Paulina. Nasledoval Nero (54-68), ktorý so svojou matkou stál za smrťou Claudia. Podľa Tacita ho otrávili hubami, aby už nič nestálo v ceste Nerovi. Za jeho vlády boli zo založenia veľkého požiaru v Ríme roku 64 obvinení kresťania a začali sa ich prvé prenasledovania. Nero bol krutý tyran, ktorý okrem iného zavraždil svoju matku Agrippinu, svojho učiteľa Senecu dohnal k samovražde, zabil tiež prvú manželku a druhú manželku-známu krásavicu Poppaeu Sabinu, ktorú ako tehotnú dokopal na smrť. Nero proskriboval mnoho ďalších ľudí. Nakoniec bol praetoriánmi donútený k samovražde.

V rokoch 68-69 vládli tzv. vojenskí cisári (Galba, Otho, Vitelius), pričom každý z nich sa dostal k moci po zavraždení druhého. V rokoch 69-96 s k moci dostala tzv. flaviovská dynastia. Jej zakladateľom bol Flavius Vespasianus (69-79), ktorého ako vojvodcu na výprave proti vzbúrenej Palestíne (Židom) povolali do Ríma za cisára. Vespasianus so svojimi generálmi obsadil Aquileu a pri Cremone Viteliove vojská porazil. Vitelia potom zradil generál Caecina. V Ríme sa spory medzi cisármi vyhrotili až natoľko, že príslušníci oboch strán po boji podpálili chrám na Kapitole. Následne na to obsadili Rím vespasianovci, Vitelius bol zavraždený. Vespasianus v r. 80 postavil nový Kapitol a Koloseum v Ríme. Za vlády jeho syna Tita (79-81) vybuchol Vezuv a boli zničené Pompeje. Posledným Flaviovcom bol despotický Domitianus (81-96). Všobecne sa vláda Vespasiana a Tita berie ako zlaté obdobie, no Domitianus bol krutý, podobne ako Nero.

V roku 96 nastúpil na trón Nerva (96-98), starý senátor, ktorý bol zvolený senátom, aby urovnal pomery. Adoptoval človeka, ktorého pokladal za vhodného nástupcu - Trajána. Podobne potom postupoval Traján a jeho nasledovníci. Obdobie 98-180 preto nazývame obdobím štyroch adoptovaných cisárov. Bola to zlatá doba rímskej ríše, ale aj začiatok nájazdov barbarov. Traján (98-117) bol prvý neitalský cisár. Pochádzal z Hispánie, konkrétne z mesta Italica, ako potomok kolonistov z Itálie. Za neho ríša dosiahla najväčší rozsah (pripojenie Dácie, Mezopotámie (115) a pod.) a došlo k všestrannému rozvoju. Snáď najslávnejšia je jeho vojna s Dákmi. Nerva sa totiž zaviazal platiť Dákom ročný tribút, čo Traján neakceptoval a v dvoch vojnách porazil ich kráľa Decebala a dobyl hlavné mesto- Sarmisegetuza, ktoré sa odvtedy nazývala Ulpia Traiana Sarmisegetuza. Za Hadriána (117-138) už bolo treba prejsť k obranným vojnám, cisár sa vzdal Arménska a bola potlačená vzbura Židov pod vedením vzbúrenca Šimeona Bar Kochbu, ktorý Júdeu držal 3 roky (132-135). Hadrián precestoval mnoho častí ríše a podľa vzoru najkrajších pamiatok si postavil svoju vilu v Tivoli.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6    ďalej ďalej
 
Galéria k článku [12]
Podobné referáty
Staroveký Rím SOŠ 2.9731 2135 slov
Staroveký Rím SOŠ 2.9718 3099 slov
Staroveký Rím SOŠ 2.9183 5529 slov
Staroveký Rím SOŠ 2.9329 481 slov
Staroveký Rím SOŠ 2.8147 1360 slov
Staroveký Rím SOŠ 2.9657 2009 slov
Staroveký Rím GYM 2.9145 901 slov
Staroveký Rím GYM 2.9353 1398 slov
Staroveký Rím GYM 2.9521 4027 slov
Staroveký Rím GYM 2.9607 1358 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.