20. storočie. Chronologicky sa začalo rokom 1901. Od tohto roku sa vo svete udialo veľa zmien. Patentovalo sa množstvo objavov a vynálezov. Uskutočnilo sa viac inovácií ako v hociktorom inom storočí. S 20.storočím sa nepochybne spájajú dve svetové vojny, na um nám prídu nové civilizačné choroby, nové zbrane, lekárske objavy a mnoho významných osobností, ktorý prispeli k rozvoju ľudstva a nepochybne sa právom zapísali do kroniky 20. storočia za svoje zásluhy, úspechy, prosto prínos.

Prvá svetová vojna zmietla staré spoločenské hodnoty a mohutný nárast strednej triedy priniesol – nový životný štýl. Zvýšil sa počet vysoko kvalifikovaných a pracujúcich žien, ktoré začínali opúšťať domácnosť a plne sa zapojovať do verejného diania. Užívanie automobilu a záujem o šport vytvorili štýl, ktorý si vyžadoval odložiť alebo povoliť šnurovačku korzetu.

Móda 20. storočia sa pohla celkom novým smerom. Ženy konečne dali zbohom korzetu, ktorý im po stáročia deformoval postavu a hľadali funkčnejšie oblečenie.

Novú módnu líniu, ktorá si nevyžadovala nosenie korzetu vytvoril francúzsky návrhár PAUL POIRET. Bolo to v roku 1903. Inšpirovaný aktuálnou secesiou, obdobím direktória 18, storočia i snahou bojovníc za ženské práva, navrhol v roku 1906 tzv. ,, helénsky štýl“. Bola to róba, ktorej sukňa začínala priamo pod prsiami a siahala po zem. Tento štýl sa zaobišiel bez akejkoľvek spodnej výstuhy.
Sám Poiret tvrdil : „ Vyhlásil som vojnu korzetu “ a dokazoval to postupným posúvaním pásu a pŕs vyššie i prehlbovaním dekoltu. Takto sa mu podarilo ženy elegantne vyzliecť s korzetov.

Vďaka Paulovi Poiret prešla móda 20. storočia plynule od umelých k prirodzeným tvarom, ktorým napomáhala PODPRSENKA - ako nový druh spodného prádla. Pôvodne mala plochý strih a hlavne nebránila pohybu, takže vyhovovala voľnej a chlapčenskej móde tohto obdobia. Asi v rovnakej dobe vzniklo KOMBINÉ , ktoré sa hodilo pod jednodielne šaty. Podprsenka sa spolu s podväzkovým pásom, pančuchami a ostatnými odevnými prvkami stala neodmysliteľnou časťou garderóby každej súčasnej ženy.


HISTÓRIA PODPRSENKY

Avšak objav podprsenky nemožno pripisovať jednoznačne len 20.storočiu. Jej dnešná podoba sa vyvíjala veľmi dlho, už v dávnych vekoch, hoci svoje typické tvary predsa získala až v minulom storočí.

Prvý kus odevu, ktorý vzdialene pripomínal podprsenku, bol nájdený na Kréte a podľa odborníkov je starý skoro 4000 rokov. V starovekej Kréte nosili tamojšie ženy korzety, vyrobené z medených plátov, ktoré vznikli údajne okolo roku 1800 p.n.l. Hovorí sa, že ženy sa údajne snažili zvýrazňovať si poprsie, aby vyvolali u mužov vzrušujúce hriešne myšlienky a predstavy.

Podobné snahy vyvíjali i rímske ženy o 2000 rokov neskôr, ktoré si poprsie obväzovali tenkým pruhom látky, nazývaným strophium. Podľa vtedajších hieroglyfov sa zistilo, že najmä športovkyne takúto netypickú „podprsenku“ doplnili o akýsi pás látky, obviazaný okolo bedier, aj keď tento len málo zakrýval ochlpené časti pokožky. Strophium si športovkyne uväzovali krížom cez prsia.

Iný historický prameň pripisuje objav podprsenky egyptskej kráľovnej Kleopatre, ktorá iniciovala viaceré technické vynálezy a vyzdvihovala kult krásy, čo dokazuje nájdený spis, v ktorom sa uvádzajú viaceré recepty pleťových krémov a masiek ako aj iné spôsoby dosiahnutia jemnej a pružnej pokožky. Kleopatra vyrobila podprsenku tak, že dômyselne uviazala šatku. Upravenému poprsiu pomocou takejto podprsenky podľahol aj sám veľký Caesar či Marcus Antonius.

Avšak podľa znalcov patrí prvenstvo objavu v tomto smere Hindkám. Hindky totiž už od nepamäti používali a dodnes používajú rôzne spôsoby, ako si udržať nielen zdravie, ale aj krásu. Patrí k nim aj bandážovanie ňadier mladých matiek, ktoré zabraňuje ich ochabnutiu.

Ďalšou „predchodkyňou“ v histórii vývoja podprsenky boli renesančné šaty, vytvarované tak, aby zdôrazňovali ženské poprsie a jeho pevnosť. Renesančné šaty vystriedali korzety. Korzety sa vyvinuli už v 14. storočí, pričom predstavovali akúsi modifikáciu drôtenej mužskej košele pre ženy. Kovové oká boli nahradené vyšívaním a takéto korzety boli doplnené kosticami a krajkami. Typické korzety, akési hrudné panciere s bohatým zdobením, spevnené kosticami, sa objavujú hojne v 16. storočí. Ich rozšírenie sa pripisuje Kataríne Medicejskej, manželke francúzskeho kráľa Jána II. Bola to ona, ktorá presadila, že na kráľovskom dvore nemohli slúžiť dvoranky s vyvinutým poprsím. Odohralo sa to okolo roku 1550. Korzet slúžil k optickému zoštíhleniu, za účelom dosiahnutia „osieho pásu“ (ideálne asi 50 centimetrov) a rýchlo sa rozšíril asi za 350 rokov po celej Európe aj do vzdialenej Ameriky. V dobe Napoleonovho cisárstva sa korzet v hornej časti vykrojil, aby sa prsia pod tenučkou látkou takmer úplne vysunuli.