Diego Velazquez - / 1599- 1660 /

Narodil sa v júni roku 1599 v Seville. Ako dvanásťročný sa začal učiť u Herra st., významného predstaviteľa sevillskej maliarskej školy. Po roku prestúpil do dielne F. Pacheca, nadšeného vyznávača renesančných umeleckých zásad, ktorý ho viedol k svedomitému ovládaniu kresby a maľby. U Pacheca študoval päť rokov, rodinu upevnil manželstvom s jeho dcérou Juanou.
V prvom období svojej tvorby vychádzal z Pacheca, zaoberal sa žánrovými námetmi. Po čase sa začal zaoberať náboženskými motívmi, ktoré koncipoval do dejov z každodenného života. V roku 1623 prišiel na madridský dvor, úspešne portrétoval Filipa IV. A iné osobnosti dvora, postupne sa stal oficiálnym kráľovským portrétistom.

Styky s Rubensom v dobe jeho madridského pobytu a poznanie jeho kompozičného a koloristického princípu mu ukázali novú cestu. Navštívil Taliansko, doterajšie poznatky sa tu doplnili objavným poznaním benátskej maliarskej školy, zaujalo ho najmä Tintoretovo dielo. Po návrate pokračoval vo funkcii dvorného maliara, v jeho ostatnej tvorbe dominujú portréty kráľovskej rodiny. Okrem príslušníkov monarchie portrétoval aj zaujímavé osoby patriace k dvoru. Jeho hlavným tvárnym prostriedkom sa stala farba nanášaná v nesplývavých škvrnách, ktoré len v určitých vzdialenostiach vytvárajú sceľujúci dojem. V posledných troch rokoch tvorby sa vrátil k mytologickým námetom. Vyčerpaný namáhavými prácami a nočným cestovaním náhle ochorel a zomrel v auguste roku 1660.

Francisco Goya y Lucientes - / 1749- 1828 /

Goya sa narodil v malej aragónskej dedinke Fuendetodos pri Zaragoze. Pochádzal z chudobných sedliackych pomerov. Pomerne skoro sa prejavil Franciscov výtvarný talent, preto začal navštevovať základy kresliarskeho umenia. Ako štrnásťročný sa dostal do dielne aragónskeho maliara Don José y Martineza. Tu spoznal tvorbu Francisca Bayeua y Lubias, tak sa stalo akousi samozrejmosťou, že roku 1765 vstúpil do jeho dielne, aby sa zdokonalil v maliarstve. Jestvuje mnoho legiend o Goyovej mladosti, podľa ktorých bol mladý umelec vášnivej, vznetlivej a živej povahy. V Madride ho označovali za hrdinu milostných afér, romantických príhod a súbojov. Navštívil Taliansko, kde sa vzdelával na slávnych dielach majstrov minulých epoch. Po návrate do Madridu sa zosobášil so sestrou Francisca Bayeua, dostal sa do styku s Rafaelom Mengsom, vďaka ktorému dostal objednávku na kartóny pre kráľovskú gobelínovú dielnu. Od roku 1799 sa stal prvým dvorným maliarom Karola IV., pôsobil ako oficiálny portrétista kráľovskej rodiny až do roku 1824.

Francisco Goya bol posledný v reťazi veľkých maliarov Španielska, pokračovateľom tradície Velazqueza, El Greca a Riberu. Jeho umenie sa označuje ako spojovací článok medzi rokokovou maľbou a novodobým snažením európskeho maliarstva 19.st. Slávnym sa stal vďaka svojim nesmrteľným sériám leptov Los Caprichos a Desastres de ka Guerra, ktorým ukázal cestu modernej satirickej grafike na poli politického a spoločenského života. V roku 1828 odišiel do Bordeaux, kde v apríli roku 1828 zomrel.

Eduard Manet - / 1823- 1883 /

Eduard Manet sa narodil v januári v Paríži. Jeho otec pôsobil ako personálny vedúci na ministerstve spravodlivosti, matka bola dcérou diplomata v Stokholme. Ako prvý sa mladého maliara ujal jeho strýko, matkin brat Eduard- Edmond Fourinier. Absolvoval Rollinovu internátnu školu, kde navštevoval špeciálnu triedu kreslenia. Po ukončení štúdia si nevybral právo / ako si to želal jeho otec /, ale zvolil si povolanie námorného dôstojníka. Od roku 1850 však začal navštevovať ateliér Eduarda Coutura, kde pracoval šesť rokov. Ale od začiatku bol vzťah učiteľ žiak vystavený nezhodám, Manet chcel štúdium zanechať. Veľa cestoval, navštívil Holandsko, Nemecko, Taliansko. Svoju tvorbu začal vystavovať na Salónoch a rôznych výstavách, kde boli jeho diela viac odmietane ako sa tešili obdivu. V roku 1863 jeho obraz vyvolal obrovský škandál, v tom istom roku sa však stihol oženiť so Suzannou Lenhoffovou. Počas ďalších rokov sa mu nepodarilo presadiť a získať si priazeň publika. V roku 1866 sa zoznámil s Emilom Zolou, ktorého aj portrétoval. Často vystavoval vo svojom ateliéri.

Nasledujúce obdobie prežíval v Londýne, postupne začal predávať svoje obrazy, ale svoje hlavné diela- Olympia, Raňajky v tráve, Poprava cisára Maximiliána odmietol speňažiť. V roku 1874 letoval v Argenteuil, kde maľoval v susedstve Moneta a ostatných impresionistov. Toho istého roku sa konala prvá impresionistická výstava, na ktorej sa Manet nezúčastnil. Umelecká hodnota a miesto Eduarda Maneta je medzi dvoma veľkými názorovými prúdmi, medzi realizmom, ako ho predstavuje Courbert a medzi impresionizmom generácie Monetovej. Vo svojom diele premohol klasické idey reprezentatívneho maliarstva, jeho umelecká tvorba tak predstavuje oslobodzujúci čin, z ktorého čerpali nielen jeho súčasníci, ale aj generácie po ňom.
Trpel vážnou chorobou, na následky amputácie nohy umrel v roku 1883.