Rím
Rím je hlavné mesto Talianska a regiónu Lazio. Je najväčšie mesto Talianska a najväčšsie zo všetkých európskych hlavných miest, s rozlohou 1290 km². Nachádza sa na riekach Tiber a Aniene. Žije v nom približne 2,8 milióna obyvateľov. Počas svojej 2800 rokov dlhej existencie bol sídlom starovekého Ríma, neskôr pápežských štátov, Talianskeho kráľovstva a Talianskej republiky. Nazýva sa aj „večným mestom“.
Podľa legendy bol Rím založený v roku 753 pnl. Založili ho Romulus a Remus, bratia – dvojčatá, ktorých na Palatínskom pahorku odkojila vlčica. Vlčica, ktorá dáva mlieko dvom malým chlapcom, je aj symbolom mesta. Prvé historické správy hovoria, že mu až od roku 509 pnl vládli králi. Potom bola monarchia zvrhnutá a vznikla Rímska republika. Okolo 2 storočia pnl sa Rím zmenil na najväčšiu mocnosť západného sveta.
Rímsky spôsob života sa označuje ako romanitas – všetko, čo sa týka občana ríše. Nebola to len ríša, bol to celý systém, samostatný spoločný trh a únia rôznych území s rovnakými životnými návykmi. Život v Ríme sa v mnohom podobal súčasnému životu. Zhodnými znakmi boli napr.: niekoľkoposchodové domy, dopravné problémy, nakupovanie, skládky odpadov, zhon a ruch. V Ríme sa často zhromaždovali a stretávali ľudia z celej ríše. Dorozumievali sa dvoma spoločnými jazykmi, ktoré boli latinčtina a gréčtina. Fungovalo tam peňažné hospodárstvo, žila tam spoločnosť s rozdielnymi vrstvami, uplatňoval sa rozmanité systémy viery a vyznávalo sa niekoľko rôznych náboženstiev.
Rimania boli vynikajúci stavitelia. Po celej krajine stavali pevné cesty a v mestách ochranné hradby. V talianskom hlavnom meste Rím, ktoré bolo v minulosti hlavným mestom sveta, sa jednoducho nedajú zrátať všetky staroveké pamiatky. Stačí spomenúť hrobku cisára Augusta a ako najnápadnejšiu dominantu, Koloseum. Výstavba Kolosea bola zahájená ešte v roku 72 nl za vlády cisára Vespasiána. Jeho kapacita ponúkala až 55000 miest pre divákov. Denne sa tu konali gladiátorské predstavenia, pričom v priebehu bolo zabitých až 5000 zvierat. Okrem gladiátorov, tu bojovali za život aj zločnici a otroci. O živote a smrti rozhodovali diváci. Palec otočený k zemi znamenal smrť a mávanie kapesníkmi predstavovalo milosť. Počas stredoveku význam kolosea upadol. V tom období slúžil ako sklad materiálu palácov a kostolov. Antické stavby v srdci Ríma sú od roku 1980 zaradené do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Návštevník metropoly sa pri pohľade na úpätí vrchu Palatín neďaleko brehu Tibera všimne iba pole zrúcanín: dopukané múry, spadnuté stĺpy alebo úlomky rozbitých stĺpov. Avšak tu, na námestí Forum Romanum, v staroveku bilo srdce Rímskej ríše, konali sa tu ľudové zhromaždenia, vyrástol tu Vestin chrám, sídlil tu najvyšší kňaz. Rímske fórum založili v 6st. p.n.l. a v období cisárstva sa jeho výzdoba čoraz väčšmi skrášľovala.
Ďalšou významnou historickou pamiatkou v Ríme je Panteón. Je pôvodne chrám všetkých bohov v Ríme, dnes je to kresťanský chráma národné mauzóleum. Chrám je azda najzachovanejšou antickou stavebnou pamiatkou v Ríme. V dnešných dňoch sa tu nachádzajú pozostatky niektorých členov talianskej kráľovskej rodiny. Najznámejšou fontánou v Ríme je Fontana di Trevi. Jej najstaršia časť je pozostatkom akvaduktu, ktorý dal postaviť vojvodca Agrippa v roku 19 pred Kristom. Fontána je ozdobená viacerými dokonale opracovanými sochami. Jedna z nich predstavuje hojnosť a druhá zdravie. Nad nimi sa nachádzajú 4 ročné obdobia, ktoré prinášajú dary. K zaujímavým patrí aj panna, ktorá ukazuje vojakom prameň.
V Ríme sa prelína svet grandióznych pamiatok s uponáhľaným mestským životom. Talianske značkové obchody, lahodná zmrzlina, penivé cappuccino a vyberané víno, sú len niektoré z mnohých zaujímavostí.
