Ľudové masky
Najemotívnejšou vizuálnou informáciou dramatickej postavy je maska. Ľudia mali odjakživa svet súcna a svet ideí. Ich vzájomný vzťah motivoval aktívny postoj, ktorého obsahom bola predovšetkým snaha porozumieť okolitému svetu a podmaniť si ho vo svoj prospech. Z týchto podnetov sa zrodili mýtus a mágia. Nízka úroveň poznatkov a zložitosť sveta našli východisko v mýticko-básnickom chápaní zákonitosti mimo dosah človeka. Akčné konanie a vizuálne fakty prevládali nad slovenskou zložkou obradu. Kostým a najmä maska na tvári vyvolávali v spoločenstve pocit, že konanie maskovaných je konaním bytostí a duchov, ktorých predstavujú. Základná vrstva nášho ľudového divadla pochádza z obradového života, kultúry a náboženstvá starých Slovanov.
Témou obradového života bola snaha magickým obradom zabezpečiť prosperitu poľnohospodárskej práce, zaistiť si bohatú úrodu a blahobyt (topenie Moreny, svätojánske ohne, rusalské slávnosti), ale starý Slovania mali aj rôzne magicko-rituálne slávnosti pri živelných pohromách alebo pri víťazstvách. Tieto obrady boli tematicky pestré a obsahovali veľa postáv, ako napr. býk- túr, kôň, kohút, cap. Ide tu asi o kult plodivej sily. Okrem vesmíru, prírody a zvierat patrili do démonického sveta Slovanov aj bytosti reprezentujúce osudové sily napr. Rod - staršia bytosť, ktorej sa deti báli a Rožanica - ženská postava, ktorej prinášali jedlo a obete a mala magickú funkciu aj pri pôrode. Zosnulých predkov uctievali prostredníctvom domácich bôžikov Ďadkov.
Spôsoby maskovania boli u staroslovanov rôzne od farbenia tváre až po jej úplné zakrytie náličnicou alebo kuklou. Väčšinou sa používali náličnice (larvas), ktoré zakrývali celú tvár. Masky boli zhotovené z kože a textilu, na znázornenie zoomorfných figúr sa používali aj rohy alebo skalpy zvierat.
Masky sa dajú rozdeliť do viacerých skupín. Napríklad pevné masky sú také, ktoré zakrývajú celu tvár, nazývajú sa taktiež náličnica. Taktiež sa dá hlava zakryť celá kuklou. Ďalším typom sú masky pripevnené na paliciach, nespojené s hlavou herca. Taktiež sú masky maľované priamo na ľudskú pleť, obľúbené sú aj masky s využitím odevov obrátených naruby. V ľudovom prostredí nemajú jednotlivé typy masiek označenie, nazývajú sa vždy iba menom postavy, ktorú predstavujú.
Masky sa zväčša nezhotovujú na viac použití, len jednotlivé časti ak sú pracne zhotovené a majú predpoklad nerozpadnúť sa sa odkladajú a používajú opakovane a slúžia ako vzor pri ďalšej inovačnej tvorbe. Materiál na výrobu náličníc je papier, ale najčastejšie sa používa barania koža s dlhou srsťou, obyčajne zo starého obnoseného kožucha. V súčasnosti sa používa koža zo zajacov. Tvar náličnice sa mení podľa toho akú postavu má predstavovať je väčšinou oválny, aby priľahol a zakryl tvár herca. Napríklad predĺženie brady je symbolom staroby, čertovi a zvieratám sa pridávajú rohy vyrobené rôznymi spôsobmi, napr. pripevnenie reálnych rohov baraních alebo býčich, zhotovenie rohov z papiera ako ihlany, omotane konáriky alebo drôt látkou. Na náličnicu sa pri niektorých postavách pripína jazyk, ktorý je vždy červený.
Ľudový dôvtip vie do masiek adaptovať aj úžitkové predmety ako napr. v Terchovej vyrábajú náličnice z pracovných rukavíc - palčiakov. Aj keď výroba masiek nepodlieha žiadnym materiálovým, technologickým pravidlám, podlieha materiálu, farbe a mala by spĺňa aj určujúce atribúty na charakteristiku príslušnej postavy. Napr. Smrtka má z výkresu vystrihnuté zuby v ústach, maska s nalepeným ľanom ako bradou predstavuje Žida, Čert je v čierno-červenej farebnosti s rohmi s čiernou srsťou niekedy sa používajú aj špendlíky, ktoré sú napichané v jazyku, Čert nosí so sebou aj reťaze a iné zvuky vydávajúce nástroje, Dedo a Mikuláš nosia masku s bielou srsťou. Obľúbená je aj postava polovička muž polovica žena, ktorú zväčša znázorňuje muž, ktorý má buď pol tváre mužskej a pol namaľovanej ako žena, alebo je spredu jedným a zozadu opačným pohlavím.
Masky zhotovené líčením skrývajú v sebe symboliku, napr. červená - mladosť, čierna - staroba, žltá - nebeskosť. Pevnými doplnkami takýchto masiek bývajú náušnice, okuliare a iné ozdoby.
Posledným spôsobom sú masky zhotovené na paliciach, ktoré človek nosí nad hlavou a on sám je skrytý v odeve tvoriacom súčasť kostýmu. Tieto masky sú väčšinou zoomorfné: turóň, koza ... Hlavy majú zhotovené z dvoch drevených častí, ktoré sa pri chôdzi otvárajú a zatvárajú a vydávajú klapací zvuk. Niekedy sa na drevo pripevňujú aj menšie klince, kolíky... ako zuby, niekedy majú masky aj jazyk.
