Alfonz Mucha - životopis

Alfonz Mucha je jeden z najväčších umeleckých osobností na prelome 19. a 20. storočia. Narodil sa 24. júla 1860 v Ivančicích na južnej Morave ako syn súdneho poradcu. Ako 11-ročný sa stal členom zboru v katedrále sv. Petra v Brne, kde navštevoval miestnu obecnú školu. Roku 1875 musel prerušiť zborové štúdium a vrátiť sa do rodného mesta. Začal pracovať ako obecný pisár a pokračoval v štúdiu kreslenia, čo medzitým zahájil. O dva roky neskôr sa neúspešne pokúsil o prijatie na Akadémiu výtvarného umenia v Prahe. V roku 1879 získal prácu ako pomocník u viedenskej firmy vyrábajúci javiskovú výpravu. Zároveň navštevoval večerné hodiny kreslenia. Po požiare v roku 1882 prišiel o prácu. Živil sa ako portrétista v Mikulove; zoznámil sa s grófom Khuen-Belassim, svojím prvým patrónom.

Gróf mu poveril reštauráciu nástenných malieb v paláci Emmahof. Od roku 1884 doprevádza grófa na cestách po severnej Itálii a Tirolsku. Je mu umožnené navštevovať Akadémiu výtvarných umení v Mníchove. Zúčastní sa aktivít rôznych umeleckých spolkov a stáva sa predsedom spolku slovanských umelcov.
 
Mucha sa chystal na tradičnú akademickú umeleckú kariéru, odišiel v roku 1888 z Mníchova do Paríža, aby tu pokračoval v štúdiu na Akadémii Julian. Nekonečné štúdium v botanických záhradách, na bulvároch, tržniciach a nádražiach – kde do náčrtníku zachytával perspektívy, gestá a pohyby – mu umožnili ešte lepšie rozvinúť virtuozitu grafického umelca. Na začiatku 20. rokov 19. storočia sa práve vďaka tomu živil ako talentovaný, aj keď konvenčný ilustrátor magazínov a módnych katalógov.
 
Napriek tomu, že pochádzal z Moravy, kde sa narodil a prežil detstvo, najväčší úspech dosiahol v Paríži. Jeho práce dokladajú živú atmosféru mesta v dobe, kedy bolo nielen hlavným mestom Francúzska, ale aj kultúrnym centrom celého sveta.
 
Zlom priniesol prvý litografický plagát pre Sarah Bernhardtovú a jej Théatre de la Renaissance. Spája sa k tomu zaujímavá historka, možno že nie celkom pravdivá. Pred vianocami v roku 1894 požiadal Muchu jeho priateľ, maďarský grafik Kádár, kto odišiel z mesta, aby mu mohol na plagátov pre Brazíliu, pripraveným v tlačiarni Lemerciera, previesť korektúry. Práve keď ich Mucha dokončoval, volala do tlačiarne Sarah Bernhardtová, nespokojná s plagátom k svojej novej hre. Žiadala nový návrh a po ruke bol len Mucha – a tak zákazku dostal. Večer si urobil potrebné skice Bernhardtovej v divadle a ráno sa dal do práce. Nad návrhom sa tlačiar a riaditeľ tlačiarne zhrozili: „Takto to predsa nikto nerobí.“

Herečka však bola nadšená. Buď je táto historka pravdivá, alebo nie, nie je pochýb o tom, že sa jednalo o významný prelom Muchovej kariéry. Zmenený plagát ku hre Gismonda od Victoriena Sardona sa objavil na uliciach Paríža v roku 1895 a vyvolal senzáciu. Nový formát - vysoký a úzky - s postavou slávnej herečky takmer v životnej veľkosti pôsobil aj na prvý pohľad pozoruhodne dramatickým dojmom a na všetkých zapôsobil aj bohatstvom zvolených farieb. Základom motívu bola scéna zo slávnostného sprievodu z konečného dejstva hry, ktorá tak isto určila štylistickú koncepciu plagátu – prepychový odev pripomínajúci kňazský ornát, symbolický palmový list a mozaické pozadie s náznakom svätožiary – všetko naznačuje duchovnú atmosféru, a zároveň je odrazom uctievanej herečky ako kultovej postavy, múzy belle époque. Divadelný plagát ku hre Gismonda je dodnes v početných štúdiách uvedený ako špičkový príklad modernej koncepcie plagátu. Vzhľadom na Muchove predchádzajúce práce, pre neho znamenal prekvapivý krok smerom k nenapodobiteľnému vlastnému štýlu. Na Sarah Bernhardtovú malo obrazové stvárnenie jeho dramatického umenia natoľko presvedčivý účinok, že s Alfonzom Muchom okamžite podpísala zmluvu na šesť rokov.