Schneiderovým priateľom v študentských rokoch bol jeden z najvýznamnejších maďarských skladateľov, Zoltán Kodály. Spolu s ním odišiel Schneider roku 1900 do Budapešti, kde sa stal poslucháčom skladby na Kráľovskej akadémii hudby u Hansa Koesslera. Po roku Schneider - Trnavský prestúpil do Viedne na konzervatórium, kde študoval hru na organ a klavír a skladbu u Hermanna Grädenera. Vo Viedni Schneider upevnil svoje vlastenecké cítenie, stýkal sa s českými a slovenskými študentmi, intenzívne sa zúčastňoval na kultúrno-politickej činnosti spolkov Tatran a Národ, ktoré boli strediskom mladej slovenskej inteligencie a okrem tvorby veľkých klasikov sa bližšie zoznámil so slovenskou ľudovou piesňou. Roku 1903 odchádza do Prahy dokončiť konzervatoriálne štúdiá u prof. Jozefa Kličku (organ) a neskôr u prof. Karla Steckera (kompozícia). Pražské konzervatórium absolvoval roku 1905. V Prahe sa Schneider dôkladne oboznámil s českou hudbou, so Smetanovou a Dvořákovou tvorbou, ktorá mala na jeho kompozičný sloh základný vplyv.
Roku 1908 podnikol veľmi úspešný koncertný zájazd spolu s českým spevákom Božom Umírom do Berlína a Paríža, kde propagoval slovenské ľudové i svoje umelé piesne. Vrátil sa do rodnej Trnavy, kde sa definitívne usadil a prijal miesto regenschoriho pri chráme Sv. Mikuláša. Hoci Schneider žil v Trnave až do svojej smrti a toto obdobie je centrom jeho tvorivej činnosti, jeho tvorba nebola tak spoločensky aktívna ako v mladosti. Trnava so svojím malomestským prostredím ho odsúvala do ústrania a samoty.
Schneider v Trnave píše vyspelé chrámové diela, upravuje duchovné piesne, rozvíja svoju piesňovosť v nových zbierkach umelých piesní i úprav ľudových piesní. Veľa pracuje v oblasti zborovej tvorby- spolupracuje s takmer každým spevokolom na Slovensku. Významná je jeho činnosť v trnavskom robotníckom spevokole Bradlan. Mikuláš Schneider - Trnavský píše aj inštrumentálne a orchestrálne diela, príležitostné a inštruktívne skladby. Po oslobodení jeho mnohostranná organizačná i skladateľská činnosť pokračuje. Za vynikajúce zásluhy pre rozvoj slovenskej hudobnej kultúry i za upevňovanie bratstva medzi českým a slovenským národom bol roku 1956 menovaný národným umelcom.
Mikuláš Schneider - Trnavský zomrel 28. mája 1958 v Bratislave.

1. 1. Dielo Mikuláša Schneidra - Trnavského
V oblasti úprav ľudových piesní sú základným Schneidrovým dielom 5-zväzkové Slovenské národné piesne pre spev a klavír, Zbierka slovenských národných piesní pre spev a klavír a Slovenské ľudové piesne pre spev a klavír.